![\"\"](\"https:\/\/www.severka.online\/wp-content\/uploads\/2019\/10_francia\/00_francia-1.jpg\")
<\/a><\/p>\nSedem svetielok z \u010deloviek si h\u013ead\u00e1 cestu \u00fatr\u017ekami hmly. Sedem postavi\u010diek r\u00f4znych tvarov a v\u00f4n\u00ed, na ktor\u00e9 zo stromov pad\u00e1 zabudnut\u00fd d\u00e1\u017e\u010f. Svet okolo n\u00e1s aj v \u00faplnej tme d\u00fdcha s\u00fdtymi\u00a0 farbami jesene.
\nVzduch je pln\u00fd ticha.
\nOb\u010das v\u00fdkrik no\u010dn\u00e9ho vt\u00e1ka.
\nDve hodiny r\u00e1no.
\nZnenazdania sa koruny stromov rozost\u00fapia a z v\u00fd\u0161ky 22 metrov na n\u00e1s h\u013ead\u00ed\u00a0 ch\u00e2teau de Falkensteine.\u00a0 Na vrchole sa n\u00e1m do tv\u00e1re oprie severn\u00fd vietor, k\u00fasok nad hlavou pl\u00e1vaj\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9 mra\u010dn\u00e1, ktor\u00e9 naberaj\u00fa smer nekone\u010dn\u00e1 zvlnen\u00e1 krajina. \u0160trngneme si s obzorom, na ktorom svieti p\u00e1r straten\u00fdch svetielok a zalezieme do jaskyne v pr\u00edzem\u00ed hradu.<\/p>\n
<\/p>\n
Legenda o debn\u00e1rovi z Falkenstein.<\/em><\/strong><\/p>\n Pivni\u010dn\u00fdmi priestormi pod hradom v \u010dase polno\u010dnom chod\u00ed duch star\u00e9ho debn\u00e1ra, ktor\u00fd klope na sudy. Ko\u013ekokr\u00e1t zaklope, to\u013eko s\u00fadov v\u00edna sa ten rok urod\u00ed.<\/em><\/p>\n R\u00e1no je \u0161ediv\u00e9, ale ne\u017e cig\u00e1ro strat\u00ed \u0161mak, z mrakov zamrk\u00e1 upr\u0161an\u00e9 slnko. Kamar\u00e1ti dosp\u00e1vaj\u00fa neskor\u00fd pr\u00edchod, a tak ke\u010f sa vykoch\u00e1m krajinou tiahn\u00facich oblakov, idem obhliadnu\u0165 dlh\u00e9 st\u00e1ro\u010dia \u201estraten\u00fd\u201c ch\u00e2teau Helfenstein.<\/p>\n \u00a0 V tieni Falkensteinu zabudnut\u00fd hrad: Helfenstein.<\/em><\/strong><\/p>\n Ke\u010f n\u00e1s na\u0161e kroky vyved\u00fa na vrchol majest\u00e1tnej zr\u00facaniny hradu Falkenstein, \u010dak\u00e1 n\u00e1s pozoruhodn\u00e1 panor\u00e1ma \u2013 zmyseln\u00e9 vlnenie severn\u00fdch Vog\u00e9z. Nejeden str\u00e1ca svoj poh\u013ead v nesmiernosti, \u010do rob\u00ed bl\u00edzkos\u0165 bezv\u00fdznamnou. A hne\u010f ved\u013ea n\u00e1s sp\u00ed zr\u00facanina in\u00e9ho hradu Vasgovia: Helfenstein. Zabudnut\u00e1 na mnoho storo\u010d\u00ed. M\u00e1lo n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov \u0161liapalo do skromn\u00fdch pozostatkov… sta\u010d\u00ed v\u0161ak urobi\u0165 p\u00e1r \u010fal\u0161\u00edch krokov, ako to urobil takmer pred sto rokmi Adolphe Malye, vedeck\u00fd a amat\u00e9rsky archeol\u00f3g, ktor\u00fd vr\u00e1til svoje skuto\u010dn\u00e9 meno skale, ktorej naz\u00fdvalo sa iba \u201eWachfelsen\u201c.<\/em><\/p>\n \u00a0 Znovuobjavenie zr\u00facaniny Helfensteinu<\/em><\/strong><\/p>\n Ako na myse\u013e vedca pri\u0161la my\u0161lienka, \u017ee tieto pozostatky, ktor\u00e9 sa dlho m\u00fdlili so z\u00e1klad\u0148ou vo Falkensteine, boli v skuto\u010dnosti nez\u00e1vislou stavbou? Aby sme to zistili, mus\u00edme sa ponori\u0165 do spisov \u201eobjavite\u013ea\u201c Helfensteinu.<\/em><\/p>\n \u00a0 Tento ve\u013ek\u00fd nad\u0161enec miestnej hist\u00f3rie bol na stretnut\u00ed v knih\u00e1ch Ein Wasgauherbst. Carl Gruber von Von Sch\u00f6nheit der Nordvogesen (1909), zmienka o stratenom hrade, ktor\u00e9ho zr\u00facaniny u\u017e neboli lokalizovan\u00e9. Kniha tie\u017e cituje niektor\u00e9 k\u00fasky hist\u00f3rie pevnosti, pomenovan\u00e9 Helfenstein, ktor\u00e9 boli predmetom mierovej zmluvy uzatvorenej v roku 1328 za Fridricha z Saarwerdenu s p\u00e1nmi z Falkensteinu. Navy\u0161e, v tej istej pr\u00e1ci je Helfenstein vyhl\u00e1sen\u00fd za zni\u010den\u00fd v roku 1437. Tento objav knihy bol v\u00fdchodiskov\u00fdm bodom Malyeho vy\u0161etrovania, ktor\u00e9ho h\u00fa\u017eevnatos\u0165 bola odmenen\u00e1.<\/em><\/p>\n Prv\u00fdm krokom vy\u0161etrovania bolo h\u013eada\u0165 v dielach zmienku o tomto n\u00e1zve, ktor\u00e9 u\u017e nezostali ani v spomienkach miestnych obyvate\u013eov. JG Lehmann to v\u0161ak u\u017e spom\u00ednal v roku 1878. Geografick\u00e9 ozna\u010denia obmedzuj\u00face v\u00fdskum, ktor\u00e9 mal Malye vtedy, boli viac ako neur\u010dit\u00e9. Lehmannova pr\u00e1ca nazna\u010dila, \u017ee hrad sa mal nach\u00e1dza\u0165 v susedstve Falkensteinu smerom na Sturzelbronn. Tento posledn\u00fd prvok a zmienka o dedine, v ktorej sa nach\u00e1dzaj\u00fa zvy\u0161ky zn\u00e1meho op\u00e1tstva, viedli Malye najprv k predstave, \u017ee pozostatky Helfensteinu mali by\u0165 na polceste medzi Falkensteinom a Sturzelbronn.<\/em><\/p>\n \u00a0<\/em>Jedn\u00e9ho d\u0148a v\u0161ak odi\u0161iel v m\u00e1ji roku 1927 do Falkensteine, aby sa tam pok\u00fasil n\u00e1js\u0165 stopy prehistorick\u00fdch le\u0161ti\u010diek. Vyu\u017eil tento prieskum, aby pokra\u010doval \u010falej na v\u00fdchod na rovnakom hrebeni. Sto metrov od neho bol ohromen\u00fd objaven\u00edm skaly, ktor\u00e1 sa mu na prv\u00fd poh\u013ead zdala iba n\u00e1\u010drt opevnenia. Ke\u010f v\u0161ak pre\u0161iel miestom, ktor\u00e9 sa vyzna\u010dovalo obrovsk\u00fdm kubick\u00fdm monolitom, identifikoval v\u0161etky murovan\u00e9 alebo skaln\u00e9 prvky skuto\u010dn\u00e9ho vasgovsk\u00e9ho hradu a oto\u010dil sa k \u00fadoliu Sturzelbronn.<\/em><\/p>\n \u00a0 \u00a0<\/em>Po jeho n\u00e1vrate, pozna\u010denom jeho objavom, ale pln\u00fd pochybnost\u00ed, analyzoval r\u00f4zne zmienky o hrade a dospel k z\u00e1veru, \u017ee Helfenstein m\u00e1 by\u0165 v bezprostrednej bl\u00edzkosti Falkensteinu.<\/em><\/p>\n \u00a0 Ke\u010f opust\u00edte Falkenstein, za ve\u013ek\u00fdm priekopom vykopan\u00fdm v skale, mus\u00edte prejs\u0165 sto metrov, aby ste dosiahli nov\u00fa priekopu rovnak\u00e9ho typu. Toto je Helfensteinova medzera, ktor\u00e1 \u010del\u00ed Falkensteinovi. Pr\u00edtomnos\u0165 t\u00fdchto dvoch priekop je u\u017e prv\u00fdm vod\u00edtkom, \u010do je d\u00f4kaz, \u017ee i\u0161lo o katastr\u00e1lnu entitu odli\u0161n\u00fa od Falkensteinu. <\/em><\/p>\n Pri v\u00fdstupe na kopec prich\u00e1dzame na chaotick\u00e9 miesto, zapleten\u00e9 s kame\u0148mi, oknami alebo dverami, v ktorom sa racion\u00e1lnos\u0165 stredovek\u00fdch m\u00farov objavuje len \u0165a\u017eko. Ak sa v\u0161ak pozriete bli\u017e\u0161ie, na zemi si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 rozmiestnenie z\u00e1mock\u00e9ho dvora na severe lemovan\u00e9ho budovami a rohovou ve\u017eou na juhu. Na v\u00fdchod od tohto n\u00e1dvoria stoj\u00ed impozantn\u00fd pieskovcov\u00fd monolit kubick\u00e9ho tvaru. Je zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee je skala vyh\u013aben\u00e1 na sever a na juh a na z\u00e1padnej strane je hrub\u00fd v\u00fdrez kamenn\u00fdch blokov.<\/em><\/p>\n Na v\u00fdchodnej strane je vidie\u0165 schodisko, ktor\u00e9ho pr\u00edstup u\u017e nie je mo\u017en\u00fd. Pod\u013ea Malyeho opisov je toto prv\u00e9 schodisko sprev\u00e1dzan\u00e9 druh\u00fdm schodiskom. \u0160irok\u00e9 a pohodln\u00e9 umo\u017e\u0148uj\u00fa pr\u00edstup k hornej plo\u0161ine. Je tu cisterna a stud\u0148a ve\u013ekej h\u013abky. Skala je \u00faplne zjazven\u00e1 otvormi vpustov, ktor\u00e9 kedysi obsahovali l\u00fa\u010de \u0161trukt\u00fary podporovanej skalou.<\/em><\/p>\n P\u00f4vod tejto stavby nar\u00e1\u017ea na ticho hist\u00f3rie. Malye predpoklad\u00e1 jeho p\u00f4vod v IX. alebo X. storo\u010d\u00ed. Pokia\u013e ide o jeho zni\u010denie, d\u00e1tum 1437 je terminus ante quem. Pozorovanie miesta v\u0161ak prin\u00fati Malyea objasni\u0165 vlastn\u00fd n\u00e1zor. Dispoz\u00edcia zvy\u0161kov stien, ktor\u00fdm dominuj\u00fa ve\u013ek\u00e9 balvany m\u00f4\u017ee by\u0165 iba v\u00fdsledkom zemetrasenia. V kronik\u00e1ch sa v\u0161ak uv\u00e1dza d\u00f4le\u017eit\u00e1 udalos\u0165 tohto typu v roku 1356. <\/em><\/p>\n \u00a0 Nakoniec je zauj\u00edmav\u00e9 pozrie\u0165 sa na samotn\u00fa etymol\u00f3giu n\u00e1zvu hradu. Nezd\u00e1 sa uspokojiv\u00e9 n\u00e1js\u0165 \u013eahk\u00e9 vysvetlenie v slovese helfen, \u201ehelp\u201c v nem\u010dine, ako p\u00f4vod mena Helfenstein. V skuto\u010dnosti nie je sloveso obvykl\u00e9 v n\u00e1zvoch pevnost\u00ed. Helfenstein mohol slona evokova\u0165. Rovnak\u00fd princ\u00edp nach\u00e1dzame aj v stredonemeckej nem\u010dine s v\u00fdrazom ozna\u010duj\u00facim slonovinu: Helfenbein. V tomto pr\u00edpade pojem Helfen poch\u00e1dza prirodzene od n\u00e1zvu Helfant. Je preto celkom mo\u017en\u00e9, ako to pochopil Adolphe Malye, \u017ee existuje odkaz na pachyderm, pravdepodobne kv\u00f4li mas\u00edvnej forme skaly, ktor\u00e1 sl\u00fa\u017eila ako z\u00e1klad. Vzh\u013ead zviera\u0165a navy\u0161e in\u0161piruje silu, najm\u00e4 preto, \u017ee v stredoveku to bola len ve\u013emi nepresn\u00e1 predstava o tom, \u010do je slon. Tento predpoklad sa zd\u00e1 by\u0165 dos\u0165 konzistentn\u00fd a vyjadruje rovnak\u00fa logiku, ktor\u00e1 rob\u00ed Falkensteina sokolom.<\/em><\/p>\n Vymazanie Helfensteinu z hist\u00f3rie<\/em><\/strong><\/p>\n Ak Helfenstein kone\u010dne opustil spomienky na mnoho storo\u010d\u00ed, je to z nieko\u013ek\u00fdch d\u00f4vodov. Najprv sa stal obe\u0165ou \u010dasu. Jeho skor\u00e9 zni\u010denie nechalo \u010das zabudn\u00fa\u0165 na svoju pr\u00e1cu. Navy\u0161e postupn\u00e9 miznutie jeho m\u00farov nepochybne sl\u00fa\u017eilo ako pohodln\u00e9 \u201elomy\u201c z kame\u0148a pre susedn\u00fd Falkenstein. Nakoniec mus\u00edme v bezprostrednej bl\u00edzkosti Falkensteinu vidie\u0165 naj\u00fa\u017easnej\u0161ie zatmenie existencie Helfensteinu. <\/em><\/p>\n To \u010do nach\u00e1dzam, je ohromn\u00fd monolit zjazven\u00fd \u010dasom. Drobn\u00fd previs s miniat\u00farnym ohniskom zasypan\u00fd \u017eltn\u00facim list\u00edm a schody, ktor\u00e9 symbolicky neved\u00fa nikam. Postoj\u00edm v tichu, nepatrn\u00fd ako padaj\u00faci list. Pozbieram preto nie\u010do such\u00e9ho dreva na ohe\u0148, aby som mohol kamar\u00e1tov zobudi\u0165 v\u00f4\u0148ou k\u00e1vy s rumom.<\/p>\n \u00a0 Od \u00c9tang du Fleckenstein, kde n\u00e1s priv\u00edtala zamknut\u00e1 kr\u010dmi\u010dka, st\u00fapame cez vrstevnice do sedla Gimbelhof. \u00dadolie pod nami je st\u00e1le ni\u017e\u0161ie, chodn\u00ed\u010dek medzi stromami k\u013eukatej\u0161\u00ed a v mokrej tr\u00e1ve na n\u00e1s \u010derveno mrkaj\u00fa hl\u00e1vky muchotr\u00e1vok. A prv\u00e9 spadan\u00e9 plody jedl\u00fdch ga\u0161tanov uklad\u00e1me do vrec\u00e1k vojensk\u00fdch b\u00fand, a\u017e v sedle naraz\u00edme na kr\u00e1sny mohutn\u00fd jedl\u00fd ga\u0161tan a to u\u017e n\u00e1m vreck\u00e1 nesta\u010dia. A aby tej radosti nebolo m\u00e1lo, hne\u010f k\u00fasok od stromu otvoren\u00e1 hosp\u016fdka s dobr\u00fdm pivom a e\u0161te lep\u0161\u00edm v\u00ednom. A to je d\u00f4vod vyzliec\u0165 gitaru do naha a po\u010fakova\u0165 Pajdovi za to\u013eko \u0161\u0165astia a modr\u00fa oblohu.<\/p>\n So s\u00famrakom dokr\u00e1\u010dame na ch\u00e2teau L\u0153wenstein, zam\u00e1vame zapadaj\u00facemu slnku a pokra\u010dujeme na \u010fal\u0161\u00ed hrad vzdialen\u00fd p\u00e1r desiatok metrov \u2013 ch\u00e2teau Hohenbourg, kde pod hviezdnou oblohou rozlo\u017e\u00edme svoj camp. A franc\u00fazskou tmou sa nes\u00fa star\u00e9 vandr\u00e1cke songy a pahreba je st\u00e1le pln\u00e1 t\u00fdch najlep\u0161\u00edch ga\u0161tanov na svete. A dodnes neviem, \u010doho bolo viac.<\/p>\n Modr\u00e9 r\u00e1no. Na hradb\u00e1ch posed\u00e1vaj\u00fa a ra\u0148ajkuj\u00fa franc\u00fazski skauti a ml\u010dky sleduj\u00fa, ako im Hor\u00e1c hr\u00e1 \u201eR\u00e1no bylo stejn\u00fd\u201c na dobr\u00fa chu\u0165. Dope\u010dieme ga\u0161tany, ktor\u00e9 sa zat\u00falali v derav\u00fdch kaps\u00e1ch a zam\u00e1vame nov\u00e9mu campu na prvom n\u00e1dvor\u00ed.<\/p>\n Biela Pani z Hohenburgu.<\/em><\/strong><\/p>\n Hrad obklopuje ve\u013emi smutn\u00fd pr\u00edbeh. Sta\u010d\u00ed se vyda\u0165 z Hohenburgu na Wegeinburg. Chodn\u00edk zost\u00fapi k mal\u00e9mu priechodu, ktor\u00fd ozna\u010duje hranicu medzi Nemeckom a Franc\u00fazskom. Tesne pred dosiahnut\u00edm priesmyku minieme to, \u010do bolo, nie je to tak d\u00e1vno, hojn\u00fd zdroj vody. Dnes, s postupn\u00fdm vysychan\u00edm prame\u0148ov, je to len mal\u00fd pramienok, sk\u00f4r kvapiek, ktor\u00e9 padaj\u00fa na okraji Ma\u010fdebrunne. Pokia\u013e je zdroj sl\u00e1vny, je to preto, \u017ee bol svedkom ne\u0161\u0165astnej l\u00e1sky. P\u00e1ni z Wegeinburgu a Hohenburgu boli dlho nezmierite\u013en\u00fdmi nepriate\u013emi.<\/em><\/p>\n Stalo sa v\u0161ak, \u017ee se Damoiseau Robert de Wegehiburg zamiloval do Edwige, dc\u00e9ry Hohenburgsk\u00e9ho p\u00e1na. T\u00e1to l\u00e1ska sa zrodila n\u00e1hodou. Jedn\u00e9ho d\u0148a, ke\u010f Edwige snila bl\u00edzko tohoto toku, vysko\u010dil mohutn\u00fd diviak a za\u00fato\u010dil na \u0148u. Robert, ohniv\u00fd lovec, ktor\u00fd prenasledoval zviera, na ni\u010d ne\u010dakal a \u00faderom kopie ho zabil. Bolo to teda zrodenie kr\u00e1snej l\u00e1sky. Obaja mlad\u00ed schovali svoju idylu, ale pravidelne sa stret\u00e1vali, aby si vymenili sladk\u00e9 slov\u00e1. A idylka trvala a\u017e do d\u0148a, ke\u010f p\u00e1n Hohenburg prekvapil svoju dc\u00e9ru v n\u00e1ru\u010d\u00ed syna odvek\u00e9ho nepriate\u013ea. Prevl\u00e1dol hnev a zabil Roberta me\u010dom v srdci. Edwige nepre\u017eila svoj z\u00e1rmutok, okam\u017eite sa zr\u00fatila a zjednotila sa so svojou milovanou smr\u0165ou. Lekn\u00e1, ktor\u00e9 kvitli na rybn\u00edku, okam\u017eite zmizli. Tr\u00e1va zo\u017eltla a kvetiny sa na jar neodva\u017euj\u00fa vyr\u00e1s\u0165. Od toho stra\u0161n\u00e9ho d\u0148a tu rast\u00fa ka\u017ed\u00fa jar dva zhluky vz\u00e1cnych nez\u00e1budiek. V Alsasku s\u00fa tieto kvietky naz\u00fdvan\u00e9 \u201eVergissmi nit\u201c, Nezabudni na m\u0148a! Nie je neobvykl\u00e9, \u017ee za ur\u010dit\u00fdch noc\u00ed, ke\u010f sa mesiac schov\u00e1 za mraky, tu m\u00f4\u017eeme vidie\u0165 biely tie\u0148 pl\u00e1vaj\u00faci okolo Maidbrunnu; je to duch Edwige, ktor\u00e1 op\u00fa\u0161\u0165a podzemie Hohenburgu, aby sa vr\u00e1tila na miesta svojej l\u00e1sky. Tam spieva sladk\u00e9 n\u00e1reky a mie\u0161a svoje slzy so zrkadlom vody. A jej hlas pomaly let\u00ed ako \u0161epot vetru, aby svojou kr\u00e1sou prekvapil neskor\u00e9ho chodca.<\/em><\/p>\n Napijeme sa z toho smutn\u00e9ho prame\u0148a a skalnat\u00fdm hrebe\u0148om Langenfels zost\u00fapime k ch\u00e2teau de Fleckenstein, kde ochutn\u00e1me p\u00e1r miestnych \u0161pecial\u00edt a koch\u00e1me sa vlastnou pohodi\u010dkou. Tak\u017ee najvy\u0161\u0161\u00ed \u010das zdvihn\u00fa\u0165 kotvy a zapadn\u00fa\u0165 do lesov s nov\u00fdm da\u017e\u010fom v p\u00e4t\u00e1ch.<\/p>\n A na obzor pln\u00fd \u0165a\u017ek\u00fdch mrakov vypl\u00e1va ch\u00e2teau de Fr\u0153nsborg. Majest\u00e1tny vo svojej tichosti. Osamel\u00fd. Bi\u010dovan\u00fd vetrom a vekmi vekov. Nieko\u013ekoposchodov\u00fd maj\u00e1k ve\u010dnosti, na ktor\u00e9ho vrchole urob\u00edme mal\u00fd ohn\u00edk, s ktor\u00fdm si hr\u00e1 vietor a uhl\u00edkmi kresl\u00ed po oblohe nepochopite\u013en\u00e9 obr\u00e1zky za zvuku n\u00e1morn\u00edckych songov. Hor\u00e1c sa sna\u017e\u00ed prekri\u010da\u0165 kv\u00edlenie pr\u00edrody, ale nakoniec ustupujeme do kom\u00f4rok hradu a cez mal\u00e9 okn\u00e1 sledujeme ve\u013ek\u00fd d\u00e1\u017e\u010f. Sed\u00edme v spac\u00e1koch, poskakuj\u00faci plamienok svie\u010dky olizuje priestor, kolovr\u00e1tok rumu a piesn\u00ed, neop\u00edsate\u013en\u00e1 romantika vandr\u00e1ka.<\/p>\n R\u00e1no vypl\u00e1va na\u0161a lo\u010f na rozb\u00faren\u00e9 \u017eltozelen\u00e9 more stromov. Popod jej hladinu kr\u00e1\u010dame k Rocher des Boh\u00e9miens alias Zigeunefrelsen. Skaln\u00fd hrad, ktor\u00fd v sedemn\u00e1stom storo\u010d\u00ed mali za svoje s\u00eddlo l\u00fape\u017en\u00edci, ktor\u00ed terorizovali okolit\u00e9 obyvate\u013estvo do tej doby a miery, a\u017e sa t\u00edto zjednotili, vysekali v\u0161etky stromy v bl\u00edzkosti hradu a tieto zap\u00e1lili. A tak do\u0161lo nielen k vyp\u00e1leniu samotn\u00e9ho hradu, ale aj jeho u\u017e\u00edvate\u013eov. Udalos\u0165 t\u00fato pripom\u00edna so\u0161ka Str\u00e1\u017ecu du\u0161\u00ed umiestnen\u00e1 v jednom z v\u00fdklenkov v skale. Skala akoby st\u00e1la s posledn\u00fdch s\u00edl. I v\u00fdstup na samotn\u00fd vrchol je na hrane. Star\u00e9 dreven\u00e9 schod\u00edky pam\u00e4taj\u00fa mnoho z\u00edm.<\/p>\n Ne\u017e zahor\u00ed ohe\u0148 na campe Wasigenstein Ch\u00e2teau Ruin\u00e9 vyd\u00e1me sa s bl\u00ed\u017eiacim podve\u010dernom na Maimont.<\/p>\n Maimont, Friedenskreuz a Klingelfels<\/em><\/strong><\/p>\n V roku 1463 bola hora naz\u00fdvan\u00e1 Meygelmont. To bolo odvoden\u00e9 z latinsk\u00e9ho Magnus, alebo keltsk\u00e9ho Mogalos (ve\u013ek\u00fd). N\u00e1zov preto mal by znamena\u0165 \u201eve\u013ek\u00fa horu\u201c. \u010eal\u0161ie vysvetlenie vedie ku keltsk\u00e9mu Mailos \u2013 splo\u0161ten\u00fd, \u010do odkazuje na tvar hory. Maimont je hrani\u010dn\u00fd vrchol, ktor\u00fd sa stal zn\u00e1my po\u010das druhej svetovej vojny. Hrebe\u0148 bol dr\u017ean\u00fd \u010das\u0165ou franc\u00fazskych vojakov, ke\u010f 13. m\u00e1ja 1940 \u2013 v pondelok, vojaci Wermachtu vzali Franc\u00fazov do obk\u013e\u00fa\u010denia. Poz\u00edcia padla pre nepriate\u013ea po 15-tich hodin\u00e1ch bojov. Mierov\u00fd kr\u00ed\u017e Friedenskreuz dnes sed\u00ed na skale a upev\u0148uje priate\u013estvo medzi oboma n\u00e1rodmi.<\/em><\/p>\n Hrebe\u0148ov\u00fa l\u00edniu tvor\u00ed mnoho sk\u00e1l. Napriek v\u00fdznamu nie s\u00fa zaznamenan\u00e9 do m\u00e1p. Priamo do sk\u00e1l s\u00fa vytesan\u00e9 kr\u00e1sne hrani\u010dn\u00e9 st\u013apiky. Trochu \u010falej stoj\u00ed stredovek\u00e1 pevnos\u0165. Bol to Batzendorf, kto ju vystaval v nepokojn\u00fdch rokoch 1250-1273. V roku 1347 sa vlastn\u00edkom st\u00e1va Henri de Fleckenstein, aby o dve storo\u010dia nesk\u00f4r stal sa \u00fato\u010diskom obyvate\u013eov obce Obersteinbach v stra\u0161nej vojne tridsa\u0165ro\u010dnej.<\/em><\/p>\n \u00a0 Klingelfels v\u010fa\u010d\u00ed za svoje meno legende. V skale, ako niektor\u00ed tvrdia, je po\u010du\u0165 zvon. Je to hrani\u010dn\u00e9 miesto, zdroj \u010dast\u00fdch konfliktov. Pravidelne sa tu stret\u00e1vaj\u00fa du\u0161e vojakov na priate\u013esk\u00e9 posedenie, kde znova pre\u017e\u00edvaj\u00fa spomienky na bitky. Niekedy, ke\u010f vietor vytv\u00e1ra bojov\u00fa atmosf\u00e9ru, je po\u010du\u0165 rin\u010danie brnen\u00ed a me\u010dov. Zvuk ten je v\u0161ak tak \u010faleko, \u017ee pripom\u00edna vyzv\u00e1\u0148anie zvonu.<\/em><\/p>\n \u00a0 Hrani\u010dn\u00e1 zna\u010dka \u010d\u00edslo 10 je ozna\u010den\u00e1 d\u00e1tumom 1826. B znamen\u00e1 Bayern (v tej dobe bolo \u00fazemie s\u00fa\u010das\u0165ou Bavorska). Pred B je F v ni\u017e\u0161ej kazete\u00a0 ne\u017e ostatn\u00e9 znaky. V skuto\u010dnosti existovalo E pre Elssas. Po roku 1870 bolo p\u00f4vodn\u00e9 F zmenen\u00e9 na E. Toto bolo op\u00e4\u0165 zmenen\u00e9 na F, ke\u010f sa Alsasko znova stalo s\u00fa\u010das\u0165ou Franc\u00fazska.<\/em><\/p>\n \u010casu je m\u00e1lo a voda st\u00fapa… spievam si do kopca, ke\u010f vlastn\u00e9 kroky str\u00e1caj\u00fa sa v tme. Pred da\u017e\u010fom sa schov\u00e1me\u00a0 pod nekone\u010dn\u00fdmi prevismi Altschloss felsen \u2013 Star\u00e9 hradn\u00e9 skaly, 1500 metrov dlh\u00e1 skaln\u00e1 stena os\u00eddlen\u00e1 pod\u013ea objavov u\u017e v dobe hal\u0161tatskej a r\u00edmskej, rovnako ako doklad o stredovekom hrade z 11. storo\u010dia.\u00a0 V \u010dasoch na\u0161ej prvej n\u00e1v\u0161tevy bolo tu mno\u017estvo flekov s ohniskom. Dnes ani pamiatka. N\u00e1jdeme teda vhodn\u00fd previs a urob\u00edme mal\u00fd ohn\u00edk, ktor\u00fd r\u00e1no zase zasypeme, aby po n\u00e1s okrem ule\u017ean\u00e9ho piesku a p\u00e1r \u0161upiek ga\u0161tanov nezostala ani stopa.<\/p>\n Do rytmick\u00e9ho da\u017e\u010fa po\u010du\u0165 stre\u013ebu z nieko\u013eko kilometrov vzdialen\u00e9ho vojensk\u00e9ho priestoru Bitche. Hmla ako z\u00e1voj dokres\u013euje atmosf\u00e9ru tohto pieskovcov\u00e9ho chr\u00e1mu. D\u00edvaj\u00fa sa na n\u00e1s zo zvetral\u00fdch horn\u00edn o\u010di \u0161kriatkov, lesn\u00fdch tvorov dobr\u00fdch, \u010di zl\u00fdch. Tajomn\u00fd les elfov, kde sa d\u00e1 t\u00fala\u0165 cel\u00e9 hodiny.<\/p>\n Legenda o bielej d\u00e1me z Greifenstein.<\/em><\/strong><\/p>\n V Saverne roku 1858 \u017eil sklen\u00e1r, ktor\u00fd po ve\u013ea rokov chodil ka\u017ed\u00fa nede\u013eu r\u00e1no na hrad Greifenstein. Tam sedel na skale a hral na fla\u017eolet. Ke\u010f tu zrazu na zni\u010denej ve\u017ei objavila sa d\u00e1ma oden\u00e1 cel\u00e1 v bielom, ktor\u00e1 ho sprev\u00e1dzala na flaute. \u00a0 Ch\u00e2teau Greifenstein bol zalo\u017een\u00fd rytierom Meribodom\u00a0 v prvej polovici 12-teho storo\u010dia a s\u00fa to vlastne dva hrady oddelen\u00e9 ve\u013ekou priekopou. Na\u0161e modlitby na chv\u00ed\u013eu pomohli a Hohneck \u2013 tretia najvy\u0161\u0161ia hora Vog\u00e9z, sa top\u00ed v modrej oblohe. V Ferme Auberge du Schiessroth si pochut\u00edme na dom\u00e1cich syroch a klob\u00e1skach a sal\u00e1mkach a dobrom v\u00edne a par\u00e1dnych v\u00fdh\u013eadoch na \u013eadovcov\u00e9 jazero. Miestny trha\u010di skaln\u00fdch mas\u00edvov neveriacky h\u013eadia na na\u0161e us\u00e1rny a my len blahosklonne s pln\u00fdm bruchom pokyvujeme hlavou v zmysle \u2013 \u010do vy viete o \u0165a\u017ekom \u017eivote trampskom.<\/p>\n Ten sa mal dostavi\u0165 zanedlho. Po pokojnom ve\u010dernom ohn\u00edku skryt\u00ed v kr\u00e1snom \u00fadol\u00ed\u010dku zapadanom list\u00edm, s trpasl\u00edkmi za\u010darovan\u00fdmi do bielych kame\u0148ov s mohutn\u00fdmi bradami li\u0161ajn\u00edkov, pri\u0161lo r\u00e1no s v\u00edchricou a divok\u00fdm da\u017e\u010fom. Ke\u010f za\u010dn\u00fa okolo poludnia pada\u0165 kon\u00e1re zo stromov, je to dostato\u010dn\u00fd d\u00f4kaz popon\u00e1h\u013ea\u0165 sa s balen\u00edm. To najhor\u0161ie divo\u010denie pre\u010dk\u00e1me v proviz\u00f3rnom pr\u00edstre\u0161ku pri chate Frankenthal, pozoruj\u00fac flegmatick\u00e9 kravy. N\u00e1vrat na hrebe\u0148 je ako odmena. Cel\u00e1 hora je na\u0161a. Vietor nami lomcuje, Ka\u0161\u00edkovi skoro nen\u00e1vratne berie klob\u00fak a v\u0161etci sa s \u010dasu na \u010das str\u00e1came v popadan\u00fdch oblakoch. V chate na vrchole Hohneck na n\u00e1s dos\u0165 udivene h\u013eadia, \u017ee skadia\u013e sme spadli. Cel\u00fd horsk\u00fd hotel je n\u00e1\u0161! Miestne p\u00e1rky s\u00fa luxusn\u00e9 a pivko je ako \u017eiv\u00e1 voda. Dobre n\u00e1m je v tom ne\u010dase uprostred raja.<\/p>\n Na posledn\u00fa noc n\u00e1s cesta vedie sp\u00e4\u0165 na ch\u00e2teau de Falkenstein. Zastav\u00edme sa e\u0161te v malebnom meste\u010dku Equisheim a na slim\u00e1\u010diu poch\u00fa\u0165ku v Hunawihr.<\/p>\n D\u00e1\u017e\u010f \u0161rafuje krajinu za oknom, a tak si d\u00e1vame na sm\u00fatok a clivotu v\u00edna. Falkenstein je rovnako tich\u00fd ako prvej noci. A tak klopeme na sudy dn\u00ed, ktor\u00e9 m\u00e1me za sebou. Krajinou m\u00e1p, ktor\u00e9 pokryl prach, putovali: Fredy, Sa\u0161a, Ka\u0161\u00edk, Sa\u0161enka, Hor\u00e1c, Pavl\u00eds, Joko.<\/em><\/p>\n fotili a p\u00edsali: Pavl\u00eds & Joko <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" … krajinou m\u00e1p, ktor\u00e9 d\u00e1vno pokryl prach. Sedem svetielok z \u010deloviek si h\u013ead\u00e1 cestu \u00fatr\u017ekami hmly. Sedem postavi\u010diek r\u00f4znych tvarov a v\u00f4n\u00ed, na ktor\u00e9 zo stromov pad\u00e1 zabudnut\u00fd d\u00e1\u017e\u010f. Svet okolo n\u00e1s aj v \u00faplnej tme d\u00fdcha s\u00fdtymi\u00a0 farbami jesene. Vzduch je pln\u00fd ticha. Ob\u010das v\u00fdkrik no\u010dn\u00e9ho vt\u00e1ka. Dve hodiny r\u00e1no. Znenazdania sa koruny stromov rozost\u00fapia a z v\u00fd\u0161ky 22 metrov na n\u00e1s h\u013ead\u00ed\u00a0 ch\u00e2teau de Falkensteine.\u00a0 Na vrchole sa n\u00e1m do tv\u00e1re oprie severn\u00fd vietor, k\u00fasok nad hlavou pl\u00e1vaj\u00fa \u0165a\u017ek\u00e9 mra\u010dn\u00e1, ktor\u00e9 naberaj\u00fa smer nekone\u010dn\u00e1 zvlnen\u00e1 krajina. \u0160trngneme si s obzorom, na ktorom svieti p\u00e1r straten\u00fdch svetielok a zalezieme…<\/p>\n<\/em><\/p>\n<\/em><\/p>\n<\/em><\/p>\n\u00a0<\/em><\/p>\n<\/em><\/p>\n<\/em><\/p>\n<\/p>\n<\/p>\n<\/em><\/p>\n<\/p>\n<\/p>\n<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n<\/em><\/p>\n <\/em><\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n
\n<\/em>Sklen\u00e1r sa preukrutne pre\u013eakol, ale ke\u010f sa osmelil, zavolal na pr\u00edzrak:\u00a0 \u201eNemo\u017en\u00e9! Neprich\u00e1dza na myse\u013e!\u201c
\n<\/em>A d\u00e1ma si povzdychla: \u201eSk\u00f4r k Bohu! \u017de nem\u00f4\u017eem sko\u010di\u0165 na dno tohto \u00fadolia a skon\u010di\u0165 svoje tr\u00e1penie.\u201c
\n<\/em>\u201eSte tak ne\u0161\u0165astn\u00e1?\u201c, op\u00fdtal sa sklen\u00e1r \u013e\u00fatostivo.
\n<\/em>\u201eViac, ako si dok\u00e1\u017eete predstavi\u0165\u201c, odpovedalo zjavenie. \u201eV hrobe nenach\u00e1dzam \u017eiadny odpo\u010dinok. V dob\u00e1ch ke\u010f som \u017eila, m\u00f4j \u017eivot bol pln\u00fd chamtivosti a m\u00e1rnosti. Na tomto hrade schov\u00e1vam svoje poklady, za ktor\u00e9 som bola prekliata. A moje utrpenie nem\u00f4\u017ee skon\u010di\u0165. Nebesk\u00e1 kliatba ma kv\u00f4li mojim hriechom ka\u017ed\u00fd piatok men\u00ed v odporn\u00fa ropuchu. Vyslobod\u00ed ma ten, kto bude ma\u0165 odvahu pobozka\u0165 ma a vzia\u0165 si zlat\u00fd k\u013e\u00fa\u010d, ktor\u00fd m\u00e1m v \u00fastach. Budem ma\u0165 pre\u0148 tretinu z pokladov, ktor\u00e9 m\u00e1m ukryt\u00e9 v jaskyni t\u00fdchto sk\u00e1l.\u201c T\u00fdmito slovami, ktor\u00e9 predniesla s podr\u00e1\u017eden\u00fdm a naliehav\u00fdm poh\u013eadom, presved\u010dila sklen\u00e1ra, aby s\u013e\u00fabil, \u017ee sa bud\u00faci piatok pok\u00fasi ju vyslobodi\u0165. Skuto\u010dne pri\u0161iel v stanoven\u00fa hodinu, ale ke\u010f na skale uvidel obrovsk\u00fa a odporn\u00fa ropuchu s ve\u013ek\u00fdmi gu\u013eat\u00fdmi o\u010dami ktor\u00e9 \u017eiarili, stratil v\u0161etku odvahu a utekal sp\u00e4\u0165 do \u00fadolia. Od toho d\u0148a sa u\u017e nevr\u00e1til na hrad Greifenstein a nehral na svoj ob\u013e\u00faben\u00fd n\u00e1stroj.<\/em><\/p>\n <\/em><\/p>\n
\nRopucha \u017eiadna. Zato asi tridsa\u0165 franc\u00fazskych d\u00f4chodcov z turistick\u00e9ho\u00a0 oddielu, ktor\u00ed s\u00fa na tom zo silami evidentne \u010faleko lep\u0161ie ako my. Ned\u00e1me sa zahanbi\u0165 a po hodine ich dobiehame v Grotte de Sain Vit – Jasky\u0148a Sv\u00e4t\u00e9ho V\u00edta. Do nej roku 1493 a 1518 zo \u0160trasburgu n\u00e1sil\u00edm previezli chor\u00fdch, ktor\u00fdch pochytila t\u00e1to tane\u010dn\u00e1 m\u00e1nia, aby ich podrobili cerem\u00f3nii exorcizmu. Chor\u00fdch, ktor\u00ed tancovali do vy\u010derpania previezli silou do jaskyne pri Saverne, aby tak uk\u013eudnili hnev tohoto sv\u00e4t\u00e9ho.\u00a0 Jasky\u0148a je cie\u013eom p\u00fat\u00ed, ktor\u00e9 siahaj\u00fa a\u017e do polovice 15-teho storo\u010dia. Jasky\u0148a m\u00e1 st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161iu poves\u0165 pre svoje \u201eterapeutick\u00e9\u201c schopnosti.
\nNa n\u00e1s nem\u00e1 \u00fa\u010dinky \u017eiadne a na Hor\u00e1ca, ktor\u00fd si pod kr\u00ed\u017eom posp\u00ed, u\u017e v\u00f4bec nie.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n
\nNa ohn\u00edku, ktor\u00fd sa podarilo Pavl\u00eds urobi\u0165 zo such\u00fdch drievok artefaktu vytvoren\u00e9ho nezn\u00e1mym umelcom na t\u00e9mu: \u010do viem urobi\u0165 z drievok, to\u010d\u00edme e\u0161usy s \u010dajom ako piv\u00e1 u Pinkas\u016f.
\nHora kv\u00edli.
\nHora \u017eije.
\nMy tak na 90 percent.<\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n <\/p>\n
\nKie\u017e by sa urodili \u010fal\u0161ie.
\nRovnako dobr\u00e9.
\nRovnako spolo\u010dn\u00e9.<\/p>\n<\/p>\n
\n\u0161koda pekn\u00fdch fotiek, ke\u010f s\u00fa mal\u00e9, tak vo v\u00e4\u010d\u0161om tu: www.zonerama.com\/TZSEVERKA<\/a><\/p>\n