40. výročie S.T.O. Tambora

Spojené trampské osady Tambora – T.O. Tambora, T.O. Rattlesnake a T.O. Pavúk oslávili 40. výročie založenia na svojom pôvodnom osadnom fleku (Kačín, 13. 9. 2026).

Ten už dávnejšie opustili, keďže bol kvôli ťažbe, „tiež“ turistom a „tiež“ cyklistom zdevastovaný. Ale dva víkendy pred potlachom počas brigády flek kompletne vyčistili a upravili. Vyčistili aj miesto, kde kedysi stála osadná búda. Za roky zarástlo náletmi a keby nezostali zvyšky krbu, nič by peknú chatku nepripomínalo. Opravili schátranú lavičku a do potôčika zakopali sud na chladenie.
Materiál, náradie a zásoby im dočasne uskladnil v horárni kamarát Bruno. Odtiaľ však všetko museli prevážať a doniesť (a aj odniesť) vo fúrikoch, na chrbtoch, v rukách.  A kto pozná cestu na Tamboru vie, že je to strmý padák do údolia a späť výživný stupák. Osadníci postavili peknú pagodu, vlajkoslávu, upravili okolie pomníčkov zosnulých kamarátov. A tak na výročný oheň bolo všetko pripravené.
Tambora má medzi členmi aj svoje deti a tak sa v sobotu na fleku stretli nielen osadníci, ale aj ich ratolesti, dokonca aj jedno vnúča a samozrejme pozvaní kamaráti.
V kotline Anča s Cickom uvarili výborný jelení guláš, na pitie bolo pivo, sóda, niečo na zahriatie, koláčiky a bábovka.

Bolo o čom rozprávať i na čo spomínať. Napríklad aj na 20 úspešných ročníkov Prechodu Karpát, ktoré založili Tamborák Kyslík a Pedro z T.O. Pohoda. Ako traja účastníci prvého ročníka spolu s osadníkom Cickom si urobili spoločné foto. Potom sme sa odfotili všetci, ktorí sa Prechodu Karpát za tie roky zúčastnili, samozrejme aj osadné deti – dnes už dospeláci, ktorí ho kedysi absolvovali ako drobizg či v baby nosiči.

O šiestej šerif  S.T.O. Anča zavolal oheň. Zapaľoval sa podľa tradície štyroch svetových strán: sever – Pedro, východ – Jerry, juh – Kyslík, západ – Veri. Tykva zahral pieseň „Potlach“ – hymnu S.T.O., ktorej je autorom.

Anča bol v prejave vždy stručný, ale tentoraz po privítaní a poďakovaní za účasť povedal:
„Všetci, ktorí ste medzi nás prišli ste tí, ktorých máme radi.“
Slovo potom prevzal šerif T.O. Rattlesnake Kyslík. Povedal pár slov o histórii S.T.O. Zdôraznil, že Tambora bola vždy tak trochu iná, nezúčastňovala sa veľkých potlachov či osláv, išla si vždy svojou cestou.
Osadníci ešte ako mladí chalani založili podujatie pre postihnuté deti z DSS Mokrohájskej – MDD na Kačíne, ktoré organizovali takmer 30 rokov. Boli spoluzakladateľmi úspešného festivalu Country mlyn na Kamennom mlyne pri Malackách – výnimočného podujatia, ktorého sa zúčastňovalo aj mnoho trampov.
Výročný oheň je príležitosťou na prijatie nového člena. Bola ním Jerry, ktorú Veri – šerif T.O. Pavúk prijal do osady. Pasoval ju Anča a tým sa stala aj členkou S.T.O. Tambora.

Pekelníkom bol vyhlásený Cicka a Tamboráci ocenili aj dlhoročné kamarátstvo a pomoc. Ako poďakovanie pre nich Tykva nakreslil a vyrobil pamätné obrázky s osadnou búdou a jej okolím. Prevzali si ich Bruno, Kačka, Pedro, Edo a Pedierko.
Tykva navrhol výročné odznaky, ktoré dostal každý účastník. Tiež vymyslel a nakreslil komiks, o počiatkoch S.T.O., ktorý vytlačil vo forme časopisu a rozdal osadníkom a najbližším kamarátom.

Výročný oheň bol v peknom prostredí, za nádherného počasia, vo veselej nálade, uprostred kamarátov, pri trampských pesničkách, s dobrým jedlom a všetkého bolo dosť.
Tak ako to bolo a je na Tambore zvykom…

Text: Andy Bábovka, T.O. Pohoda, september 2026
Foto: Kačka, Kiri, Kolo, Andy Bábovka a archív osadníkov; perokresba osadnej chaty: Lexo

Comments are closed.