Schovaní-neschovaní, prídem
Rozhraním pracovného týždňa a víkendu kráčam po snehových poliach na lúčnatom hrebienku kdesi vo Vrchoch. Do vychodeného chodníka otlačím svoje stopy hneď vedľa pomenších medvedích. Je február bláznivej zimy a vôbec sa nedivím, že sa tu už (alebo ešte?) nespí. Zatiaľ ich nevidno, ale spoza stromov je počuť ich muzika. Dnes večer mám rezervé pri malom ohni Schovankárskej partie. Sú to duše otvorené, srdcia horúce – voda na čaj mi pri nich zovrie skôr, než sa ubytujem pod jedným zo smrekov na kraji lesa. Dochucujem ho Bandyho orechovicou, medovými dievčenskými vokálmi, javorom barytónov a striebrom mandolíny. Len mám strach položiť ten očadený hrnček…












