60 rokov je dosť dlhé obdobie v ľudskom živote. V slovenskom trampskom svete je existencia takýchto osadných „narodenín“ v plnom zdraví úctyhodná. O to viac, ak sa jedná o hromadný výskyt s vysokou hustotou na jednom mieste. V obci Horná Poruba.
60 rokov trampingu v tejto obci v okrese Ilava si trampi z Hornej Poruby pripomenuli nielen výpravnou publikáciou. Podujali sa tiež na usporiadanie 32. slovensko-českého potlachu. Kto podobnú akciu s účasťou mnoho stoviek (nezriedka aj vyše 1000) účastníkov organizoval, tak vie, že to nie je jednoduché.
Prvou a základnou podmienkou je dostatok hláv na dobré nápady a rúk ochotných pripojiť sa k ich realizácii. Odškrtnuté, splnené. Ďalej potrebujte vhodný, dostatočne priestranný a využiteľný priestor. Kto pozná, ten vie. Žiadny problém. No a ešte zvládnuť byrokraciu a financie. Netušíme, ale vieme si predstaviť. Akcia sa konala.
A že sa páčilo, o tom svedčia reakcie prítomných priamo na akcii, aj v komentároch v online priestore po jej ukončení. Dve parkoviská, miesta na stanovanie – pravda, trochu viac svahovité, ako by sa žiadalo. Hygienické zázemie – bez viditeľných problémov. Tiež čistota vo všetkých priestoroch – snáď aj vďaka zodpovednosti všetkých účastníkov, nielen usilovnosťou organizátorov. Bar a kuchyňa boli ukryté v tieni lesa, vybavené sedením dole, plachtovými strechami hore. Rady pred pípami sa tvorili len nárazovo, nebolo sa treba sťažovať. Ponuka chutná, ceny primerané. Samotné potlachovisko pekne pripravené, dreva dosť… Výhľad na ikonický Vápeč. No poďme k priebehu víkendu.
V piatok okolo obeda už bolo na mieste dosť veľa ľudí, viacerí aj niekoľko dní. V uvítacom stane boli k podpisu vystavené kroniky miestnych osád. K dispozícii potlachové camrátka, pamätné listy, odznaky. Tie sa údajne rýchlo minuli… Príchodzí sa zapisovali do registrácie, ktorá snáď prezradí približný počet účastníkov. Približný odhad pri zahájení v sobotu poobede bol okolo 700. Mapa Československa so zapichnutými špendlíkmi naznačovala veľký regionálny rozptyl, ale trochu na prekvapenie neboli zastúpené južné a juhozápadné kraje Čiech. Kto absolvoval túto „povinnú jazdu“, tak hneď vedľa sa prezentovali trampské múzeá – české Doudleby, slovenské v Blatnici aj expozícia TZ Severka v Podhájskej. K dispozícii boli nielen informácie, ale samozrejme aj spomienkové predmety, odznaky, literatúra. Niekoľko kamarátov a kamarátiek ponúkalo svoje hand-made výrobky.
Stále niekto prichádzal a prechádzal, takže bolo veľmi ťažké sa prepracovať z bodu A do bodu B bez toho, aby sa človek nepozdravil, nepristavil a neprehodil pár slov. Veď to je jedno zo základných posolstiev spoločných potlachov – stretnúť sa a porozprávať s kamarátmi, ktorých sme mnohokrát nevideli aj niekoľko (mnoho) rokov. A pri tom všetkom piatok ubehol veľmi rýchlo. Pri stánkoch to hučalo ako v úli do neskorých nočných hodín a z viacerých miest sa ozývala živá muzika.
Doobeda drobne spŕchlo a tak sa slezina šerifov uskutočnila pod strechou stanu. Prebehla veľmi rýchlo, hlavný bod – usporiadanie budúcoročného česko-slovenského potlachu už bolo dohodnué a rozhodnuté. Samotné zahájenie potlachu bolo v sobotu poobede. Doobedie aj časť dňa viacerí využili na výstup na Vápeč a tak možno nestihli denné súťaže a vystúpenia muzikantov, či už sólistov alebo skupín. Hádzalo sa kladou, nožom i sekerou, odpaľoval sa čambrlový kolík, pripravené boli aj špeciálne súťaže pre deti a ženy. Na malom ozvučenom pódiu zahájili koncert prievidzskí Krpci, nasledovalo niekoľko jednotlivcov a zahrali si aj miestni bluegrassáci. Vyhlásenie víťazov súťaží bolo hneď po skončení popoludňajšieho programu.
Ešte pred zapálením slávnostného ohňa prebehol krst spomenutej publikácie „60 rokov trampingu v Hornej Porube“ za účasti tvorcov a zástupcov TZ Severka ako vydavateľa. Pri tejto príležitosti bol zostavovateľovi T.S. Bybimu odovzdaný Zlatý odznak Johna Hawkinsa – legendy trampingu za prínos k zachovaniu trampskej histórie a Lixo (T.O. Suchá jedľa) prevzal z Modokových rúk placku pre všetkých porubských trampov ako ocenenie za tento výnimočný počin.
Po tomto akte indiáni Mini a Kura z T.O. Mescalero (PD) vykonali očistný obrad okolo pripravenej pagody. Na povel Mikyho (T.O. Grizly) štyria fakľonosiči – Sendvič (T.O. Žihľava), Štoky (T.O. Westernman), Bago (T.O. Vlci) a Teddy (T.O. Suchá Jedľa) zapálili oheň v mene Krásy, Lásky, Sily a Pravdy. Zaznela Vlajka a potom dav stíchol pri spomienke na kamarátov, ktorí už odišli na svoj posledný vander. Ešte sa udeľovali Trampské Oscary – ocenenia za výnimočný počin alebo vytrvalú činnosť na poli trampingu. Tento rok bol jedným z nich aj kamarát Lucky (T.O. Severka, Stará Ľubovňa), člen TZ Severka.
Voľná zábava sa tiahla dlho do noci, vyhlásený pekelník Vlado (T.S. Veční vlci) kúril a svietil. V širokom kruhu okolo ohňa sa hralo a spievalo vo viacerých skupinkách, no rušili sa len výnimočne. Bar bol zas dostatočne vzdialený na to, aby odtiaľ nedoliehal „krčmový“ hluk. Poslední vytrvalci šli spať údajne okolo piatej nad ránom, no ktovie, či je to pravda. Možno viacerí nespali vôbec…
Aby náhodou neprespali ukončenie potlachu, v nedeľu doobeda. Miky pri ňom odovzdal potlachový pohár Silovi – zástupcovi T.O. Aligator, ktorí budú usporiadateľmi nasledujúceho – 33. česko-slovenského potlachu. Vlajka šla dole, Mini zahral rozlúčkovú pieseň a po mohutnom AHOJ! sa dav trampov začal rozchádzať do svojich domovov.
Tak zas niekedy, niekde na cestách…
