Samotár Jim (1943 – 2019)

V sobotné popoludnie 5. januára 2019 sa po drôtoch aj vzduchom rozniesla po okolí Košíc smutná správa, že na svoj posledný vander sa pobral Samotár Jim.
Vlastným menom Kliment Kis dosiahol vlani v októbri 75 rokov. Ešte stále chodieval do prírody. Bol jedným z najstarších košických trampov a počas svojho života odchodil, odbehal a odvesloval mnoho kilometrov. Mnohí si ho budú pamätať hlavne s gitarou a pri ohni, ak nevedia, že spoluorganizoval viacero trampsko-športových akcií.
Odišiel a v trampskom raji nás iste počká s naladenou gitarou.

Narodil sa v Košiciach. Bola vojna, Košice patrili Maďarsku. Otec narukoval na ruský front. Ako malý chlapec sa naučil čítať ešte skôr, než začal chodiť do školy. Po roku 1949 mu mama kúpila prvú knihu. Volala sa „Lovec Dersu Uzala“. Kniha veľmi ovplyvnila jeho vzťah k prírode a túlaniu sa osamote.
Nenašiel na okolí kamarátov s nadšením pre potulky a les, tak sa rozhodol prvýkrát táboriť v lese, ako deväťročný sám (leto 1953). V Čermeľskom údolí na lúčke za potokom. Vtedy to bola ešte „divočina“.
Prezývku Jim dostal ešte v detskom veku počas Základnej školy. Susedovie Katka pomenovala okolitých piatich mládencov prezývkami, ktoré začínali na “Dž”. Jimovi po krátkom čase prischla prezývka natoľko, že aj jeho mamu volali “Jiminény”. Z blízkeho okolia neskôr pochádzali viacerí trampi.
Učiteľ na Strednej odbornej škole založil Tamburašský hudobný súbor. Aj spolok s názvom STRETA na skautskom základe. Jim mal záujem o gitaru a súbor, ale rodičia mu gitaru nekúpili. V STRETE získal prvé informácie o skautingu a táborení. Programom spolku bol nácvik táborníckych zručností. Vedomosti čerpal aj z príručiek pre Ľudové milície a veľa uzlov bolo v príručke pre Požiarnu ochranu. Zo školy bolo možné požičať si maskáčové stany civilnej obrany alebo trojuholníkové celty. Z tých si stavali trojboké ihlany.
Asi od roku 1959 chodila do prírody partia piatich chlapcov. Zo skautských časopisov, už nevychádzajúcich, sa dozvedali o trampských osadách. Ich obľúbeným miestom bolo Čermeľské údolie, kúsok za miestom, kde sa vtedy otáčala električka a začínal Pioniersky vláčik. Vtedy tam začínal hustý les.
Hneď po prvomájovom sprievode roku 1960 sa piati kamaráti stretli vo svojej klubovni a rozhodli sa založiť trampskú osadu. Pomenovali sa T.O. Biely tesák.
Jim narukoval v 1962 na vojenskú službu. Na “vojne” sa ešte viac zoznámil s trampingom. S kamarátom vandrovali po okolí. Keď sa dalo. Po návrate domov (1964) chodil do prírody s kamarátom “Džemľom”, neskôr s Didom. Potom už Jim samotárčil. Ako čestný člen TO Nevada (KE) bol s „nevaďákmi“ často v kontakte. Často hrával na gitare. Bol vodákom, cvičil karate, plával, behal. Bol spoluorganizátorom viacerých trampských akcií. Dlhé roky…

z Jimových spomienok zapísal Tik

obsiahly článok sme Jimovi venovali v Severke č. 2/2012 v rubrike Po stopách tulákov