Tulák na konci leta

sa nelúči, ale prináša novú Severku č. 3/2019. Hneď na vnútornej strane obálky je pesnička Znamienka, ktorá predznamenáva článok o novom CD kamarátky, pesničkárky Maji Beňovej. Okrem toho sa v rubrike Pesnička tulácka vraciame aj k festivalu Interporta v Ústí nad Labem a Country Šuňava 2019. Na tomto podujatí bola Severka aj mediálnym partnerom.

Športe na osadách predstavujeme našich úspešných kamarátov – vrhača nožov Peyraca a lukostrelca Šelmu. Okrem toho referujeme aj o dvoch nedávnych podujatiach, ktoré sa vymykajú z rámca „bežných“ trampských akcií. O tých viac v rubrike Vytrhnuté z cancákov.

Trampskú tvorivosť reprezentuje tvorba Smrťa z Brezovej pod Bradlom a ako vždy aj niečo spoza rieky Moravy. Z ešte vzdialenejších krajov je reportáž s ťažko vysloviteľným názvom. Proste, správy z ciest po Škótsku vám sprostredkuje Bača. A tiež sa podelí o časť zážitkov z časti prechodu naprieč Slovenskom po Magistrále SNP ako Tip na vander.

Po stopách tulákov sa obzrieme na históriu spišskonovoveskej T.O. Šialený mustang a na aktuálne výročia. A aby nebolo všetko len také vážne, tak v Škodoradosti je pár historiek zo Záhoria aj z Majsniarovho lazu.

A keďže to pokladám za dôležité, pripájam aj text úvodníka tejto Severky:

Čítať a písať sme sa učili v prvej triede základnej školy. Machri aj skôr. Kto vníma s porozumením tieto písmenká, zrejme zvládol aspoň to čítanie. Asi horšie je to s písaním, minimálne o level vyššie ako poznačiť si nákup do hypermarketu. Nenarážam teraz na krasopis, z ktorého som mal obvykle známku 3 až 4. Slohové práce mi išli lepšie a možno preto očakávam v tomto aspoň priemernú zručnosť aj od svojho okolia…
Pritom máme okolo seba množstvo príležitostí, kde je možné sa s takou zručnosťou nielen uplatniť, ale aj pochváliť a dokonca byť ocenený! Spomínam si, že v nedávnej minulosti bola bežnou súčasťou prehliadok trampskej tvorivosti aj prezentácia písaného slova, či už poézie (častejšie) alebo prózy. Pravda, práce výtvarné, či už na dreve, fotopapieri, s kožou alebo inými materiálmi, vždy mali prevahu. Mali sme tu ale aj niekoľko ročníkov Literárnej súťaže Severky, ktorá sa rozplynula, rovnako ako spomínaná slovná tvorivosť. V „zemích českých“ ešte stále má svoju kvalitu a aj pomerne hojnú účasť literárna súťaž Trapsavec (v r. 2019 už 45. ročník). Našťastie aj so zastúpením slovenských autorov.
Spomenul som si na to aj pri „naháňaní“ príspevkov do tejto Severky, či na náš-váš severkový web www.severka.online. A to by vlastne potvrdili šéfredaktori všetkých trampských časopisov, najmä tých, dnes už neexistujúcich. Kto si pozrie tiráž našej Severky aj niekoľko rokov dozadu, uvidí najmä opakujúce sa mená. Tým patrí moje, ale aj vaše poďakovanie.
A pritom každý si rád prečíta správy a zážitky zo svojho okolia, o ľuďoch jemu známych, či dokonca o sebe… Najčastejšie počujem „výhovorku“ v štýle: „ale keď ja neviem písať“. Nuž, kamaráti, a čo ste sa učili v prvom ročníku základnej školy? Pravda, tú slinu, básnické črevo, či stopu po kopanci od nadržanej múzy nemá každý rovnako. Ale opakujem to často – nejakú tú gramatickú alebo jazykovú korektúru už my v redakcii zvládneme. Podstatné je, aby sme mali na čom.
Potom si budete môcť prečítať aj ďalšie číslo Severky, alebo nové články na webstránke. Nech sa neprehŕňame len v listoch padajúcich zo stromov. Aj keď – taká zlatistá jeseň so slnečnými dňami babieho leta alebo chladné hmlisté rána s prvým srieňom na tráve sú celkom inšpiratívne. Čo poviete?

 

One Comment

  1. Pingback: Októbrové stretnutie Tramp clubu Bratislava – SEVERKA

Comments are closed