Prvý jesenný „Lúky fest“

 Toto sobotné popoludnie, či podvečer mi pripomenul voľakedajšie trampské večery, ktoré sa konali začiatkom 80-tych rokov pod názvom Pagoda, či v neskorších rokoch koncerty v ObKaSSe na Vajnorskej. To všetko v Bratislave. Na rozdiel od množstva country bálov pri rôzne významných dátumoch v priebehu roka, dnes absentujú čisto trampské podujatia, kde hlavné „slovo“ má muzika, ale kultúrny presah je širší. O to s väčším očakávaním som smeroval do petržalského DK Lúky na 1. Trampský festival na jesenných Lúkach, ktorý zorganizovali Tramp club Bratislava, T.O. Pohoda a STO Tambora, isteže s nevyhnutným „pomocným personálom“.

Začiatok sa presunul z vestibulu do sály s miernym oneskorením. Aspoň stihli prísť všetci oneskorenci, čakajúci sa stihli zvítať, porozprávať, občerstviť, ale tiež prezrieť sprievodné časti podujatia. Výstavku trampskej tvorivosti, v centre ktorej boli drevorezby kamaráta Bakalu, vo vitrínach zasa fotografie Džipa. Ďalšia časť vitrín bola venovaná niekoľkým míľnikom trampskej histórie a Tramp clubu, ktorý práve v novembri 2019 oslavuje 30. výročia založenia. Jedna celá stena zahŕňala výber bohatej činnosti trampských osád z Ivanky pri Dunaji – pripravil kamarát Didi z T.O. Zelená sedma. V tejto obci  ich za temer 80 rokov vzniklo viac ako 60. Na dvoch pultoch bola zas možnosť zakúpiť trampskú literatúru, knižky, časopisy (v ponuke bola aj Severka), CD, aj od Pijana výrobky z kože a nože. (Nielenže sa to rýmuje, ale ešte aj pekné tie veci boli…). Hneď vedľa si záujemcovia mohli listovať v nepredajných tlačovinách – vyložené boli trapsavecké miniatúry, knihy od L.Khandla – Vlka, Baču, Tima, Apačova kniha o Indošovi, história T.O. Jicarilla od Tonyho Lovca, kniha autorov Poldolfa a Aťa o histórii trampingu v Handlovej, staršie čísla Handlovského trampského spravodaja…

Keď zvukári dali do správnej polohy všetky šable na mixpulte, mohla byť zahájená koncertná časť podujatia. Štartovným výstrelom bol poverený šerif TCB Džipo a celý večer slovom sprevádzali Andy Bábovka (T.O. Pohoda) a známy konferenciér Paľo Bene Hraška.

Úvod zaobstarala skupina Rýchle šípy s hosťujúcim harmonikárom Ježkom.  Hoci sú doma viac v country, tak pôvodnými songami začali gradovať dobrú náladu v sále. Aj keď sa občas trochu hľadali (možno kvôli menej kvalitným odposluchom), celkový dojem bol vyvážený príjemnou (aj na pohľad) huslistkou, na bendžo sólujúcim Diom (T.O. Nipigon) a džemujúcim basákom.

Nasledovali Harwestrings. Každý z tria je majstrom svojho oboru, no diváci určite najviac ocenili virtuóznu gitarovú techniku najmladšieho z nich – Reného. Poetické texty deklamované Ludvom nestratili nič zo svojej výpovednej hodnoty napriek tomu, že mnohé vznikali už pre niekoľkými desiatkami rokov a poznáme ich aj z bratskej interpretácie Terryho (Ludvov brat) tramp-artovej skupiny Harvestri. No a Palcova basgitara aj spev sa nestratili v žiadnom zoskupení, v ktorom kedy hral. Obecenstvo si vyžiadalo prídavok a až potom sa vytratilo na prestávku, počas ktorej prebehla vernisáž minivýstavky Džipových fotiek z prírody.

Samozrejme, kto chcel si dobil „baterky“ v bufete a kto chcel, mohol si vytriasť energiu tancom, ku ktorému na poschodí zahral Plutva band. Spestrením večera bolo aj losovanie tomboly, čo si zobrali na starosť osadníci Tambory – Kyslík a Kolo.

Keď sa rozjarené obecenstvo vrátilo do sály, mohlo sa pokračovať v uvoľnenejšom rytme, ktorý na pódium priniesla kapela Trampas. Keďže je v podstate osadnou skupinou STO Tambora, tak ich v krátkosti pred prvou pesničkou predstavil kamarát Kolo. Lídrom je už temer 30 rokov Tyqa, ženský vokál zastupuje Anka a štvoricu dopĺňajú gitarista Ľuboš a basák Cigánka. Zahrali overené songy, ktoré poslucháči môžu poznať z CD „Krídla anjelov“ (2000). Veľmi príjemné to bolo…

Pred vyvrcholením večera nasledovala ešte krátka občerstvovacia pauza a keď sa zvukár za mixom a kapelný technik Kali naladili na rovnakú frekvenciu, mohlo nastúpiť Pekaringo.

Zopár úvodných pesničiek dal Pedro z prostredia domovskej osady Pohoda. Aj keď v obecenstve sedeli predovšetkým znalci „domáceho prostredia“, povedal tiež ku každej niekoľko slov. Viac slov už bolo potrebných k piesni „Kde hasne dúhy jas“. Slovenský text k známemu americkému originálu „Ghost riders in the sky“ napísal Jokes z T.O. Florida. Osadný zbor Floridy zožal obrovský úspech, keď  sa s pesničkou predstavil 25. septembra 1949 na Trampských speváckych závodoch v Rači. (Viď článok na webe Severky – Šport a hudba na osadách pred 80 rokmi.)  Český text známy pod názvom „Ďáblovo stádo“ vznikol až o niekoľko rokov neskôr… Pedro túto pesničku oprášil a v aranžmáne Pekaringa predviedol v novom šate po 70 rokoch.

Symbolicky tak naplnil jeden z programových cieľov podujatia. Uctiť si spomienkou nestorov slovenského trampingu. A hoci z tých najstarších sme osobne prítomného zaregistrovali len 86 ročného Šamana Myšinu (T.O. Manila) a podujatie bolo venované nedávno zosnulému Pinkertonovi, nezabudlo sa na nikoho.

Na záver dalo Pekaringo ešte niekoľko ryvoloviek a dav približne 220 divákov sa začal vytrácať do chladnej noci. Keďže bolo treba ešte pobaliť fidlátka a zopár rozveselených kamarátov pri bare si urobilo vlastnú zábavu, tak odpadlo jam session vo vestibule.

Verím, že toto podujatie bude mať svoje pokračovanie a jeho multikultúrna zložka bude v budúcnosti možno obohatená o premietanie pohyblivých alebo statických obrázkov, alebo čítačku trampskej literatúry. Trampské publikum – nielen  Bratislave, by si podobné podujatie určite zaslúžilo a snáď aj patrične ocenili snahu organizátorov. Pred tými z 1. jesenného Lúky festu klobúk dole…

D’Ady

foto: Džipo a D’Ady

One Comment

  1. Pingback: 30. výročie založenia Tramp clubu Bratislava – SEVERKA

Comments are closed