Mesác (T.O. Rivada) – 85 rokov

Dátum:
Čas:

* 29. 6. 1936 – Mesác (T.O. Rivada, BA)

Bol v partii deviatich kamarátov zo strednej školy na Jelenej ulici v Bratislave. Lomcovala nimi túžba po dobrodružstve a romantike. A tak 4. mája 1948 vznikol supertajný klub “Srdcová trojka”. Vydržal 4 dni a už 8. mája založili trampskú osadu “RIVADA” (je to skrátené meno mesta Rivadavia  ležiaceho v Čile). Po ukončení školy sa väčšina kamarátov roztratila po svete. Rivada sa zredukovala na troch skalných. Boli to šerif Slávo – Jerry, Rudo – Rin a Paľo Kid. Boli veselá kopa a okrem uťahovania si z cudzích si uťahovali najmä zo seba. Výsledok bol, že osadné mená sa vzhľadom na charakteristické danosti  pretransformovali. Zo šerifa Jerryho sa stal Pivečko (pre jeho kladný vzťah k tomuto moku), z Rina sa stal Frňák, neskôr Nosátko (pre jeho maxi ozdobu medzi očami) a Kidovi prischla prezývka Mesác, pretože mal stále hubu od ucha k uchu. Svoj prvý flek si našli nad Račou, pod jedným z brodov Vydrice

Nočné zvuky lesa  dali fleku meno “Strašidielka”. Prispelo k tomu aj to, že sa tam pravidelne objavovala stará hrdzavá nemecká helma, napriek tomu, že ju vždy zahodili hlboko do lesa.

V tých časoch mohli chodiť na tramp až v sobotu poobede. Na flek sa prišlo väčšinou za tmy. V nedeľu potom vyrážali ďalej (Paseky, Medené Hámre, Košarisko, Cementárka, kameňolom v Marianke a pod). Po čase si našli nové miesto vo svahu  neďaleko od pôvodného fleku. Tam si postavili podsadu pod stan (na tom mieste stojí dnes chata T.O. Sršni). Raz v sobotu večer tam našli partiu chlapcov z Rače (osada Rudý blesk). Im sa flek veľmi páčil a tak im ho starší trampi prepustili. Chalani boli nadšení, že “erbuvali” parádne miesto s podsadou. Rivaďáci z toho mali tiež dobrý pocit. Pár sto metrov ďalej v mladine si postavili s osadou Yukon malú chatku z guľatiny. Dali jej meno “Piguj” a pokrstili 1. mája 1954. Mala malú verandičku a pohodlne sa na nej vyspalo šesť ľudí. Žiaľ užívali si ju iba necelých päť mesiacov. 12. septembra toho roku ju neznámi “dobrodinci” zrovnali so zemou. Od tej doby chodili pod širák, alebo spávali v sieťach natiahnutých medzi dvoma stromami so strieškou z celty. Občas využili aj pohostinstvo chát, vtedy otvorených a voľne prístupných (Kamenná chata – asi poľovnícka, Teddyho Zálesák a podobne). Po vojenčine, pod vplyvom filmu  Traja mušketieri, sa Mesác s kamarátmi začal zaujímať o šerm. Začali trénovať, objavovali sa športové výsledky. Po určitom čase šermiarsky oddiel zakotvil v Lokomotíve Bratislava. Toto športovanie malo ale za následok, že sa musel čas deliť medzi tramp a šport – šermiarske turnaje sa konali zásadne cez víkendy. Na trampovanie zostávalo menej času, podaktorí sa oženili, neskôr navždy odišli. Dnes už Mesác zostal sám, našťastie našiel dosť kamarátok a kamarátov v Tramp clube Bratislava.

Napísal a fotky dodal Mesác T.O. Rivada (v strede), upravila: Andy Bábovka

Comments are closed.