Od prvého ohňa až po posledný hrdzavý uhlík
Vandermúza nevznikla ako klasický komerčný festival, ale ako stretnutie priateľov prírody, zábavy a hudby. Dôležitým impulzom bola aj snaha nadviazať na slávny, no zaniknutý trampský festival „Ozveny ciest“ v Kozárovciach, a udržať tak jeho tuláckeho a vandráckeho ducha pri živote.
Pri jej zrode v roku 1998 a aj celom priebehu až do roku 2005 stál Peter „Šaman“ Ďuriš.
A teda keď po 20 rokoch ohlásil „comeback“, nemohli sme pri tom chýbať.
Stretnutia ako symbol
Presne v tomto duchu som zachytil vyjadrenia známych aj neznámych účastníkov. A aj pre mňa osobne bolo milé stretnúť kamarátov, ktorých som nevidel 20, ba aj vyše 30 rokov. No nielen to, nových zaujímavých ľudí tam bola celá armáda. Či už z radov návštevníkov, ale aj účinkujúcich hudobníkov a protagonistov sprievodného programu.
Program ako symbol
Symbol hojnosti, ba až prebytku. Celý dlhý zoznam bol zverejnený samozrejme na webe podujatia, aby sa bolo na čo tešiť. Potom bol človek ale aj smutný, lebo v žiadnom prípade sa nedalo stihnúť všetko. Popri hudobnom menu zloženom z 24 interpretov prebiehali súbežne aj 2-3 sprievodné podujatia. Stihol som aspoň dve cestovateľské premietania, workshopy výroby hudobných nástrojov od trombity cez gitary až po banjo a mandoliny. Program pre deti, hry, kone, lukostreľba, … určite bude na sociálnych sieťach množstvo fotiek a komentárov.
Organizácia ako symbol
Ako symbol kamarátstva, ochoty a pomoci. Asi to nebolo jednoduché a pod pokrievkou mohlo kadečo prebublávať. Keby som chcel byť detailista, tak pár drobností by sa našlo… Ale navonok všetko šlapalo, nech sa to týkalo táboriska, zázemia, bufetov, sociálok, informovanosti, dodržiavania časového harmonogramu… A to všetko vďaka tomu, že organizačný štáb bol zložený z ľudí ochotných a schopných. A že ruku k dielu priložil aj náhodný okoloidúci, ak bolo treba.
Ale Šaman bol všade, lebo chcel byť všade… Rátam, že aspoň týždeň dovolenky na regeneráciu bude potrebovať.
Folk ako symbol
Veľké CFT festivaly sa už dávno prestali hrať na škatuľky a tak len výnimočne by sme niekde identifikovali čistý hudobný štýl. A aj keď mnohí z interpretov majú trampské korene, tak na pódiu prevládal folk vo všetkých jeho zvukomalebných odtieňoch od blues cez folkrock až po folklór. Z toho, čo som mal možnosť počuť, tak najtrampskejší bol piatkový headliner Franta Nedvěd ml., ktorý zahral všetky staré fláky od Brontosaurov. Nech si však publikum sadlo pred pódium v ktorúkoľvek hodinu, mohlo počuť osvedčenú aj štartujúcu kvalitu.
Škoda len, že sa to neprejavilo aj pri jam sejšnoch, kedy sa hrali prevažne osvedčené české klasiky. A potom bolo až do stanov počuť (už horšie artikulujúci) hlas: „Vedúcííí, majsterkóóó, voláku slovenskú od podlahy neviééš?“
Slávnostný oheň ako symbol
Symbolickým mostom k trampským tradíciám bol slávnostný oheň, ktorý pripravili členovia prievidzských T.O. Kajmani a Losí potok. Aj „civilná“ časť návštevníkov sa tak mohla zoznámiť s posolstvom v duchu Krásy, Pravdy, Lásky a Sily. Škoda len, že sa zoznámili aj s častými potlachovými neduhmi, ktorými sa prezentovali práve ľudia, hlásiaci sa k trampingu – slovníkom kočišov v krčme 4. cenovej skupiny a náklonnosťou k alkoholu. A keď k tomu prirátame „debatné krúžky“, tak výsledkom je neúcta k hrajúcim muzikantom a pokazený obraz čistoty trampských ohňov.
Hrdza ako symbol
Prešovská kapela Hrdza je stálicou slovenského hudobného neba a nie náhodou bola jedným z ťahúňov Vandermúzy. A tak, ako nepodlieha oxidačným procesom ich hudba, nasadenie, elán a komunikácia s publikom, tak nezhrdzavel ani duch Vandermúzy. 21 rokov je dlhá doba v živote človeka, rodiny, komunity, spoločnosti. O to viac si treba vážiť, že sa ľudia vedia stretnúť a niečo urobiť. Pred druhých, ale aj pre seba. Príbeh Vandermúzy je toho symbolom.
