Ján „Plameň“ Lukačovič
(27. 06. 1952 – 18. 02. 2021)
zakladateľ a šerif trampskej osady Malí Bobri (1968, Bratislava)
Plameň sa naučil slušne ovládať gitaru hneď, ako ju chytil do ruky. A už ju nepustil. Stala sa jeho vernou kamarátkou na vandroch a potlachoch. Na potulkách ostravskom narazil na spriaznené duše, a tak pri ohni a gitarách spečatil kamarátstvo s budúcimi legendami, ako Kapitán Kid, Karel Kryl či Wabi Daněk. Plameň svoju prvú pieseň s názvom „Čas letí“ zložil v roku 1968 a o rok neskôr už stál na pódiu počas Večera trampských piesní v Bratislave – Rači, kde sa stal stálicou. Spolu s kamarátmi z osady sa stali „plackožrútmi“ v speváckych aj iných súťažiach. Z autorskej prehliadky piesní k táborovým ohňom LUNA SILVA bol Plameň (vtedy ešte pesničkár) vybratý ako hosť na finále Porty do Sokolova v roku 1972. Dvadsaťročný odhodlaný mladík sa na Portu vybral s nadšením a humorom. V skutočnosti bol vždy rázny, priamy a v podstatných veciach aj nekompromisný a odvážny. Hlavne vtedy, keď sa stretol s požiadavkou prekrútiť vlastné slová v piesňach tak, aby vyhovovali režimu. Zatiaľ, čo sa pred ním niektoré dvere pre jeho postoj zatvárali, iné sa mu otvárali dokorán. Hlavne tie na české pódiá, ktoré prevandroval aj so svojou gitarou. Plameň vydal aj spevníček vlastných trampských piesní. Autorom niektorých textov z jeho prvého spevníka je kamarát Kaktus.
pieseň “CLIVÁ…”, spieva Plameň v roku 1996; Hudba:Ján Lukačovič – Plameň Text: Róbert Petráš – Kaktus 1989
Keďže „ve dvou se to lépe táhne“, dal zbohom sólo pesničkáreniu a vytvoril duo s kamarátom Alanom „Slang“ Pupákom z trampskej osady Cariboo (Bratislava). Priberaním ďalších členov z radov kamarátov trampov sa začala formovať kapela Plamene. Rokmi sa v nej vystriedalo niekoľko dobrých muzikantov. Nedali sa zlákať na jednoduchú cestu krčmového hrania, ale vždy vyzbrojení vlastnou tvorbou boli pripravení na meranie síl s ostatnými na súťažiach. V roku 2004 sa zúčastnili bratislavského oblastného kola Porty. A tu dostali pozvania na rôzne festivaly a súťaže, v ktorých počas nasledujúcich rokov obsadzovali víťazné priečky. Prišli časy, keď sa nad kapelou zozbierali aj mračná a nastal útlm, ale Plameň to nikdy nevzdával. A keď zaútočila aj choroba, voľný čas venoval tvorbe piesní. Prvé Plameňove piesne sú na CD nosiči z roku 1996 s názvom „Doba“. Druhé potom ako CD /demo/ Plameň a kamaráti, alias Druhý dych 2001. Ďalšie hudobné nosiče tvoria základný hudobný fond kapely Plamene s názvami „Plamene na cestách lesom“ (2005) a „Jar“ (2013). V roku 2013 zasadol Plameň aj na porotcovskú stoličku na Chřibsko-karpatskom kole Porty. Na Porte (Medzinárodná interpretačná súťaž) v roku 2017 získala skupina Plamene Cenu Divákov.
Keď zmizne sneh z Malých Karpát,
Začne jasať naša parta.
Kamaráti vedia všetci, že je tu čas zbaliť veci.
[: Dokázať, že naše sily, v zime všetci podcenili. :]
Prešla vláda dlhej zimy, keď sme skoro zleniveli.
Teraz volá kamarátov hora, potok aj hlas vtákov.
Je to pravá akcia, čo nás všetkých nadchýňa,
Odteraz už pravidelne, schádzame sa len v teréne.
Zlezieme sa v Cementárke, odkiaľ túry nie sú krátke.
Potom dáka slivovička, zaznie nejedna pesnička.
Potom poďho na nohy, všetci pešo cez hory.
Zídeme sa opäť v Rači, dáme si čo hrdlo ráči.
To je naša svätyňa, krásna jarná príroda.
Nik z nás jej už neodolá, lebo srdce, duša volá.
