34. nočný pochod TS Závlčanci

Tento rok 2026 sme boli už po štvrtýkrát v peknej prírode nad Hornou Porubou, pod Vápčom na potlachoch. V októbri cez víkend 9. – 11. 10. nás tam znova pozvali kamaráti zo Závlčia na 34. nočný prechod. Je to už dlhá tradícia, podporená účasťou z blízkeho, ale aj vzdialeného okolia.

V piatok sme sa postupne stretli v reštaurácii pri trampskej muzike, o ktorú sa postarali naši kamaráti. Čas plynul rýchlo, ako všade, kde je dobre. Nástenné hodiny nám ukázali polnoc, vtedy je čas vyraziť do skorej sobotnej noci. Nabití energiou z pohárov trampského moku kráčame ulicou v Hornej Porube. Asi po 300 metroch opúšťame obec, aby sme sa ponorili do tmy. Čelovky blikajú smerom na kopec, pred nami je zahrievacie stúpanie. Nepripraveným terén nič neodpúšťa, 53 trampov šliape hore, svetielkujúci zástup sa natiahol ako mliečna dráha na oblohe.

Domáci kamaráti na čele s Lixom sa postarali o sprevádzanie, pohostenie, aj miesto na prespanie. Flek Jama, kde je prístrešok, ohnisko, prameň a jazierko s malou priehradou, ktorú si sami vybudovali. Tradične sa nám kamaráti Roman a Fuňo vždy postarajú o založenie ohňa. Idú v predstihu na určené miesto a zapália svetelný maják, zdroj tepla. Do kopca sme sa trocha zapotili, ale spokojní v cieli sa tešíme z ohníka, až potom staviame prístrešky. Už je sobota, blíži sa ráno, ale stále je čo si povedať, aj zahrať na gitare a zaspievať. Verili sme hviezdam na oblohe, že nebude pršať, čo sa aj potvrdilo.

Dobré neskoré sobotné ráno s vôňou kávy, vítame nový deň. Želáme si, nech sa vlečie ako slimák, nech sme dlhšie spolu. Tradičná čamprla sa nekoná, malú útulnú lúku zabrali naše stany. Sme blízko kopca Vápeč, veľká skupina trampov sa rozhodla, že pôjde na výšľap do ostrého kopca, smer kóta 956 m n. m. Počasie nám zatiaľ prialo, ťažké nohy nás vyniesli asi po hodine hore pod bralo, kde sa otvárali prvé výhľady. A potom na vytúžené miesto – Vápeč, odkiaľ je kruhový výhľad. Kocháme sa – dedinky Horná a Dolná Poruba, pohorie Strážovské vrchy, masív Vtáčnika, Vršatecké bralá, Omšenská baba, Súľovské skaly, Považský Inovec, Biele Karpaty, Javorníky, Veľký Tribeč a časť Malej a Veľkej Fatry. Naše spomienky a pozdrav Ahoj! sme venovali kamarátovi Blchovi, ktorého sme 13. 6. 2026 spoločne odprevadili na miesto jeho posledného odpočinku. Tu z vrcholu Vápča vtedy vysypala popol z urny jeho dcéra. Vietor ho rozptýlil do okolia a my cítime, že je tu stále s nami …

Vápeč je známe miesto, na tento kopec môžete prísť z Homôlky, z Hornej Poruby, zo Zliechova po červenej značke (súčasť Cesty hrdinov SNP), ale aj z Ilavy. Je čas na zostup, po trase stretávame veľa turistov, je to dobré, keď sa ľudia vyberú do prírody. Po príchode do táboriska dopĺňame energiu, neskôr sa zapájame do zábavy, tóny z gitár a pesničky to vždy umocnia. Na chvíľu využívame prístrešok, vyschnutá zem si vyžiadala dáždik, ktorý nám neprekážal. Skryli sme sa pod prístrešok, je tu aj krb, ohník osvetlil naše tváre do ružovo-červena a trocha zahrial.

Trampský deň aj večer je vždy spojený s gitarou a spevom. Tu všade, kde sme spolu, je ten náš dobrý trampský svet, ktorý nás vždy obohatí o zážitky. Je čas aj na oficialitu, kamarát Pitkin nás za organizátorov privítal na 34. nočnom prechode. Nezabudol poďakovať domácim trampom za využite fleku, za pomoc, aj za občerstvenie. Nechýbali ani pekné camrátka, ktoré nám budú pripomínať vydarenú akciu. Kamarátka Sojka nám aj tentokrát pripravovala bylinkový čaj, ďakujeme. Hornoporubskí trampi sú známi tým, že vedia zorganizovať aj veľké akcie. Tu, pod Vápčom bol 32. slovensko-český potlach, v lone prírody s parádnym výhľadom na jeho vrchol. V Hornej Porube býva aj bluegrassový festival. Na mieste fleku Kamanec robia jarný potlach a taktiež tu bol spomienkový oheň na kamaráta Blchu. Ich 60. ročná trampská história nasvedčuje, že to vedia, majú svoje miesta skryté v lese, tam žijú svoj trampský život. A my sme radi, keď nás pozývajú spoločne si posedieť pri trampskej pagode.