Sysľovisko – Zbojská – Čertova dolina – Hrad Muráň – Veľká lúka
Náš pôvodný víkendový plán bol jednoduchý: navštíviť hrad Muráň a Muránsku planinu. Keďže sa nám podarilo vyraziť z Prešova na našej starej Octavii až v sobotu poobede, povedali sme si, že tento deň bude teda light, navštívime iba Sysľovisko a ďalej sa uvidí… Na Sysľovisko sa dá veľmi dobre dostať štátnou cestou z obce Muráň alebo z Prednej hory. Syslíky boli počas našej návštevy už zrejme prejedené, boli ukryté vo svojich podzemných norách, no zopár sa nám ich predsa len podarilo vyfotiť. Za to somáriky boli veľmi priateľské, jedli nám slnečnicu priamo z rúk, slušne a veľmi opatrne. Keďže sme už na nejakú dlhšiu túru nemali čas, presunuli sme sa na Zbojskú. Je to horské sedlo vo Veporských vrchoch a je východzím bodom pre pešiu turistiku v NP Muránska planina. Nachádza sa tu pekná drevená Rozhľadňa Zbojská. Ak sa vám podarí vystúpiť po jej extrémne strmých schodoch až na najvyššie poschodie, naskytnú sa vám nádherné pohľady na Sedlo Zbojská, Čertovu dolinu, vrch Kučalach a Fabovu hoľu. Pri ceste späť nás na lúke zaujala veľká informačná tabuľa o náučnom chodníku zbojníka Jakuba Surovca. Popravde, počuli, resp. čítali sme o ňom prvýkrát. Tááák a už vieme, ako začneme nedeľné ráno! Vzhľadom k tomu, že sme v národnom parku a voľné kempovanie je tu zakázané, auto sme zaparkovali pri malom rybníku, neďaleko hlavného parkoviska. Večer si spríjemňujeme sledovaním, pozorovaním a fotením hviezdnej oblohy. Sú to chvíle, keď vám tu toho fakt veľa netreba…iba byť a užívať si prítomný okamih…
V nedeľu ráno vstávame o 6,30 na povel z budíka. Veď toľko toho chceme dnes stihnúť! Zakrátko teda stúpame náučným chodníkom Jakuba Surovca. Ten nás vedie do Čertovej doliny, ktorá miestami pripomína rokliny Slovenského raja. Jednosmerná trasa začína popri vyhliadkovej veži, pokračuje cez dolinu Makovo koryto a schádza popod železničnú trať (viadukt Čertov most). Značenie cesty v jej začiatkoch nie je veľmi dobré, stáva sa nám zopárkrát, že chvíľu blúdime a hľadáme značku. No trasa je, aj napriek tomu, úchvatná, prechádzame okolo dvoch jaskýň, divokou tiesňavou, kde priamo v skalách sú osadené kovové stupačky a laná, o ktoré sa dá zachytiť. A hlavne, po celý čas túry, sme tam iba my dvaja, žiadne davy turistov. Vychutnávame si to. Stúpame lesom a pasienkami až k salašu Zbojská, kde si dávame chutné bryndzové halušky. Čas máme výborný, ideme si teda ešte obhliadnuť Muránsky hrad. Po prehľadne značenej ceste, kde stretávame už viac turistov, sa dostávame na chatu Zámok pod hradom, ktorá ponúka jednoduché občerstvenie. Hrad Muráň pôsobí na mňa veľmi upravene, čisto, prekvapuje ma najmä jeho veľká rozloha a krásna vyhliadka. Z hradu ešte schádzame na Veľkú lúku, kde sa pasú polodivoké kone plemena norik muránsky. A opäť bez turistov, len v božskom tichu a kľude.
Máme na tom našom Slovensku krásnu prírodu, a aj menej preferované miesta vedia príjemne prekvapiť. Tešíme sa už teraz na ich ďalšie objavovania.
Šara a Ucho
