Šport a hudba na osadách pred 80 rokmi

Putovné poháre za víťazstvá v trampských športových a speváckych súťažiach
v prvej polovici 20. storočia

Počas 40-tych rokov 20. storočia síce vládne pomery na Slovensku nepriali trampingu – bol po r. 1941 zakázaný, tramping v Bratislave a okolí ale žil naďalej. Trampi mali svoje tajné chodníčky a táboriská, ktoré pravidelne počas voľna navštevovali. Aby sa ale mohli stretávať vo väčšom počte, začali organizovať trampské športové a spevácke preteky. V tých časoch na osadách bolo samozrejmosťou športovanie: volejbal, beh, plávanie, box. Okrem toho pravdaže hudba – hra aj spev.

 

Volejbalové preteky

Prvé preteky usporiadala osada Tulák (1930) na ihrisku na Glavici v Dúbravke (dnes časť Bratislavy) – 25. augusta 1940. Bol to volejbalový turnaj bratislavských osád o Putovný pohár osady Tulák. Družstvá nastúpili s emblémami odznakov (tak vtedy hovorili domovenkám – foto 6) na tričkách. Po skončení sa všetci stretli v neďalekom obľúbenom hostinci „U Zajíčkovej“ na vyhlásení výsledkov a odovzdávaní cien (tu sa stretávali aj po ďalších zápoleniach). Putovný pohár venovala osada Tulák a boli na ňom postupne vyryté mená víťazov a dátumom pretekov.

Putovný pohár osady Tulák
PUTOVNÁ CENA 1. VOLEYBALLOVÝ TURNAJ BRATISLAVSKÝCH OSÁD VENUJE “OS. TULÁK“
VÍŤAZI:
GRANADA 25.VIII. 1940
YUCATAN 28. VI. 1943
YUCATAN 28. VIII. 1944
MYŠIACI 27. VII. 1945

Na pohár sa dopísali mená víťazov ďalších turnajov v r. 1943 a 1944 – tesne pred vypuknutím SNP. Hneď po skončení 2. svetovej vojny osada Tulák opäť obnovila volejbalový turnaj bratislavských osád o putovný pohár svojej osady. A opäť na ihrisku na Glavici v Dúbravke – 27. júla 1945. Prví skončili Myšiaci. Toto víťazstvo je posledné, ktoré je vyryté na tomto pohári (foto 13).

 Zdroj: Brčko kniha Údolia nestíchli – Dejiny trampingu na Slovensku 

Putovný pohár
PUTOVNÝ POHÁR
Jeseň 1942
YUCATAN
Jaro 1943
YUCATAN

Tento pohár za víťazstvo na volejbalových turnajoch v Mariatále získala po dva roky za sebou osada Yucatan (1941).
(pozn. red.: poháre mohli „naživo“ vidieť účastníci júlového stretnutia TCB na improvizovanej výstavke)

Spomína Luby (*1931) – mladší brat Pinkertona (člena T.O. Yucatan):

Spring (T.O. Utah) a Štofi (T.O. Savana) prišli domov za bratom Pinkertonom. Pamätám si, že sa u nás dohodli na usporiadaní volejbalových pretekov v Mariatáli (dnešná Marianka – obec pri Bratislave). Tam si totiž trampi získali zlé meno. Počas pútí k Svätej studni sa pár nevychovancov z radov trampov správalo nevhodne a tak ich domáci neradi videli. Aby sa napravili zlé vzťahy, dohodli sa trampi s predstavenstvom Mariatálu na športovom podujatí, kde pozvali aj miestnych obyvateľov. Ihrisko vybudovali a pripravili osadníci Yucatanu s kamarátmi (foto 1). Bolo na vyvýšenej plošine, ktorá vznikla navozením hlušiny vyvážanej pri ťažbe v miestnom kameňolome. Spolu s kamarátom sme museli – ako najmladší, často behať dolu svahom po loptu. Športové zápolenie si získalo veľkú popularitu a uznanie obyvateľov a začali s trampami vychádzať.
Preteky sa opakovali na jar v r. 1943. Tento dátum a meno víťaza je druhým a posledným nápisom na tomto pohári.

Takto na udalosti spomína Pinkerton (*1922):

Volejbalový plac bol na proťajšom svahu nad kaplnkou Svätej studne a to dosť vysoko. Bol vytvorený na halde šotoliny vyťaženej v neďalekom Vávrových kameňolome. Myšlienka usporiadať tam volejbalový turnaj trampských osád vznikla z iniciatívy šerifov Springa z Utahu a Štofiho zo Savany. Pridali sa ďalšie osady Granada, Desperádo, Modrá Hviezda, Mladí Tuláci (foto 2) a nemohli sme chýbať ani my Yucataňáci (foto 3). Určil sa termín, upravilo sa hrište tak, aby zodpovedalo regulám a začalo sa. Turnaj sa hral vyraďovacím spôsobom a my sme sa ním presypali až do finále. V ňom sme v dramatickom dueli vysokej športovej úrovne zvíťazili nad osadou Mladí Tuláci 2:1 na sety a získali alpakový pohár (foto 4). Finančne naň prispeli a do turnaja ho venovali trampskí kamaráti z rôznych osád. Turnaj sa tešil veľkému záujmu trampov, ale bol udalosťou aj pre obyvateľov Mariatálu, o čom svedčila neobyčajne veľká divácka účasť na ňom. Sláva víťazom a česť porazeným! Ale zvíťazili všetci, čo sa o to pričinili. Zanechali stopu, akým športovým duchom žil tramping v 40. rokoch 20. storočia.

Zdroj:  mesačník Tramp clubu Bratislava Trampský spravodaj č. 260, október 2014
Vander do spomienok viac ako 50-ročných

Prešlo 70 rokov. Desaťročia poznačili aj poháre pre víťazov. Dobre to je vidno na tom väčšom. Na fotke č. 4 je nový, lesklý, dnes, na fotke č. 9 je tmavý, ťažko čitateľný, zanesený vekom. Poháre zostali v rodine Láďu, brata šerifa Yucatanu –Yukiho. Láďov syn Peter priniesol na februárové stretnutie Tramp clubu v r. 2014 spomínané dva poháre z volejbalových turnajov. Odovzdal ich Čárlimu z T.O. Eldorádo (1945). Vďaka Petrovi a neuveriteľnej pamäti, archívnym zápiskom i fotkám od našich old boys, máme konkrétnu predstavu o udalostiach a spôsobe života trampov takmer pred 80 rokmi.

 

Spevácke závody

Spomína ich priamy účastník – súťažiaci Čárli z T.O. Eldorádo (*1929):

Usporiadateľom prvých povojnových speváckych pretekov bola osada Utah (1938). Súťažilo sa o putovný pohár osady Utah pre víťaza, držitelia 2. a 3. miesta dostali samostatný pohár. Všetky poháre do súťaží venoval Vlasto Ružička „Čuri“, člen osady Utah. Bol cyklistický reprezentant a tak ich mal doma dosť. Preteky sa konali 12. októbra 1947 v Rači (dnes tiež časť BA) v hostinci u Meszárosa. Zvíťazila T.O. Florida (1943), jednoznačne najlepšia.

Floriďáci boli výborní muzikanti, písali si vlastné texty a skladby a boli prvotriedni speváci – spievali päťhlasne:
šerif Bob (Róbert Chovanec – jediný nehral na nástroj) mal krásny hlboký 1. hlas
Bonzo (Zdeněk Trochta) – gitara a 1. hlas – vysoký
Mimino – gitara a 2. hlas
Jokši – Jokes (Jozef Červeň) – gitara a 3. hlas
Sleepy (Laco Setnický) – gitara a 4. hlas
Šimpanz – spieval zdvojený 1. a 2. hlas a bol fenomenálny gitarista

Osada Florida ako víťaz usporiadala spevácke preteky ďalší rok.
Konali sa 19. septembra 1948 v Rači – v Kultúrnom dome. V porote bol aj Bob Hurikán, ktorý zavítal medzi bratislavských trampov aj so svojou manželkou Bó.

Keďže zvíťazila opäť Florida, tretie spevácke preteky v r. 1949 usporiadali znova členovia tejto osady. Konali sa v tzv. Nemeckom dome v objekte Vinárskych závodov (foto 14). Pieseň „Zlatokop John“ zaspievali mimo súťaž Bob Hurikán so ženou, ktorí opäť prišli medzi bratislavských trampov, keďže už mali medzi nimi mnoho kamarátov (absolvovali spolu vandre v Malých Karpatoch, Vysokých Tatrách, aj splav Dunaja).

V porote bol pracovník čs. rozhlasu a skladateľ ľudových piesní Janko Matuška. Súťažiaci zaspievali tri piesne. Prví traja dostali pohár a diplom, na ktorom bola podpísaná porota.

Osada Eldorádo (1945) súťažila so skladbami: Bílé pláně, Přijďte, kamarádiNa Západ je cesta dlouhá (foto 14). Ako mladá osada mali veľký úspech a tak na želanie obecenstva pridali ešte jednu pieseň Loď ahoj! s havajskou melódiou (Čárli ju zahral na originál havajskú gitaru z Ameriky – tú mu na vystúpenie kamarátsky požičal Bonzo). Druhým miestom si boli teda istí. Napokon skončili tretí. Ako sa neskôr dozvedeli, pri vyhodnocovaní porotca Matuška označil ich tretiu súťažnú pieseň „za nevhodnú na tú dobu“ (bolo po februári 1948 – nastolení komunistickej vlády v ČSR, orientovanej na Sovietsky zväz, teda „na Východ“). Strhol im 2,5 boda a tak Eldorádo kleslo na 3. miesto.

Osadný zbor Eldoráda tvorili:
Franz – spev, hlboký bas
Čárli – gitara a vysoký 1. hlas
Joe (Jozef Skovay) 2. hlas
John Brile (Jaro Opluštil) – 3. hlas
Sleepy (Evžen Šperlík)

Osada Eldorádo dostala za tretie miesto strieborný pohár.
Na druhom mieste teda skončila osada Unkas.

Zbor Unkasu tvorili:
Johno Blonďák – spev a gitara
Brendy – Dlabák (stále sa dlabal vo fajke) – spev a gitara
(tretieho si Čárli už nepamätá, iba to, že krásne spieval)

Bezkonkurenčne opäť zvíťazila Florida. Prvá pieseň bola vlastná od Jokesa, druhá Havajské zvony s Jokesovým textom a tretia Kde hasne dúhy jas.

Túto americkú skladbu – v origináli Ghost Riders in the Sky, zložil Stan Jones v júni 1948. Pieseň bola v tých časoch veľmi populárna, hrávali ju rádiá v Rakúsku, niektorých frekvencie sa dali naladiť a počúvať v Bratislave. Slovenský text napísal Jokes a pieseň po odohraní zožala v preplnenej račianskej sále obrovský potlesk. Okamžite mala medzi trampami veľký úspech a s obľubou sa hrala a spievala.

Čárli po celé roky doma uchovával pohár za 3. miesto. Keď sa mu na tohtoročnom júnovom Tramp clube vrátili poháre z volejbalových pretekov, poskytol mi všetky tri. Takto aj vďaka nemu a jeho fenomenálnej pamäti sa môže trampskej aj netrampskej verejnosti priblížiť ako športovo a kultúrne žili trampi u nás pred viac ako sedemdesiatimi rokmi.

Strieborný pohár – cena za 3. miesto pre osadu Eldorádo
III. CENA TRAMPSKÉ SPEVÁCKE ZÁVODY
1949

 

Ako divák spomína na tieto závody Šaman Myšina z T.O. Manila (*1933)

Skladba Ghost Riders in the Sky sa na Slovensku stala známou z vysielania rakúskej stanice Rot-Weiss-Rot a dočasnej americkej stanice Blue Danube Network. Tá sa (na stredných vlnách) dala prijímať len v bezprostrednom okolí Bratislavy, ale to nám mladým muzikantom, hlavne trampom stačilo, aby sme boli doslovne prilepení o amplióny. T.O. Florida mala člena angličtinára Jokesa, ktorý poslovenčil text (vlastne prebásnil, nie je v ňom žiadna zmienka o duchoch na oblohe, ako sa spieva v origináli). Florida s ňou zožala obrovský úspech na Trampských speváckych pretekoch. Bolo to v Rači 25. septembra 1949 za účasti Boba Hurikána. Sám som tam bol ako trampský dorastenec, zakladateľ T.O. Orleans, ktorá hneď po vzniku aj zanikla následkom nezáujmu ostatných dvoch členov o tramping. Hurikán mi vtedy na moju nesmelú prosbu ochotne napísal venovanie do cancáku (foto 11). Bolo to v kinosále račianskych Vinárskych závodov, kde som sa pri počúvaní Floridy (tá túto pieseň spievala pod názvom „Kde hasne dúhy jas“ ako tretiu súťažnú a pre obrovský aplauz musela ju dvakrát zopakovať) aj následkom tejto hudobnej produkcie Floridy doživotne upísal trampingu, čo odvtedy, spolu s gitarou, s muzikou vôbec a neskôr s rodinou a s angličtinou určovalo celý môj život.

Foto č. 11 Šaman Myšina
Venovanie od Boba Hurikána zo Šamanovho cancáku na speváckych pretekoch v Rači 25.9. 1949

Slovenský text skladby „Ghost riders in the sky“ teda vznikol o 5 rokov skôr ako u nás všeobecne známy český text. Ten napísal Jiří Brdečka (autor knihy, divadelnej hry a filmu Limonádový Joe). Spevák Rudolf Cortés ju za svoju spevácku dráhu naspieval celkom 3x: v r. 1954, 1965 a 1971 pod názvami Ďáblovo stádo, Starý honec krav, Nebeští jezdci.

Pod venovaním od Boba Hurikána je text piesne „Hoj trampové a tuláci“ (pôvodne „Hoj trampové piráti“, autor Géza Včelička) – prvej hymny trampov. V 50-tych rokoch 20. stor. ju českí trampi nahradili piesňou „Vlajka“ (autor textu Jenda Korda). Na Slovensku sa však spievala na potlachoch ešte do 80-tych rokov 20. storočia.

Čárliho, Lubyho a Šamana Myšinu vyspovedala a všetko spísala Andy Bábovka, júl 2019
historické foto – archív Pinkertona a Lubyho, kronika T.O. Eldorádo, cancák Šamana Myšinu
fotky pohárov – Kiri

KDE HASNE DÚHY JAS
(Stan Jones – Ghost Riders In The Sky, 1948)
(slovenský text – Jokes T.O. Florida, 1949)

Na západe, kde dotýka sa nebo so zemou
Tam mladý kovboj s koňom svojim cvála prériou
Rytmus kopýt takt mu dáva a on si spieva
Pesničku veselú, čo znie diaľavou
Jipiajé, jipiajou, šírou diaľavou

Na západe, kde slnko zlaté za hory padá
Kde v kruhu jeho kamarátov oheň plápolá
Tam jeho láska, zlatovlasé dievča naň čaká
K nej sa mladý kovboj cvalom ponáhľa
Jipiajé, jipiajou, cvalom ponáhľa

Tam v údolí nad zlatou riekou hasne dúhy jas
Tam ku dievčatku svojmu sa navracia kovboj zas
A jeho pieseň zvesela sa nesie nočnou tmou
Späť sa k nemu vracia zo skál ozvenou
Jipiajé, jipiajou, zo skál ozvenou

Kde mladý kovboj nad údolím rodným ostal stáť
A videl spoza rieky dievča šatkou mu mávať
Tu jeho srdce zaplanulo radostnou túžbou
V odpoveď mu znela pieseň diaľavou
Jipiajé, jipiajou, pieseň diaľavou

Uložiť

Uložiť