Rozhraním pracovného týždňa a víkendu kráčam po snehových poliach na lúčnatom hrebienku kdesi vo Vrchoch. Do vychodeného chodníka otlačím svoje stopy hneď vedľa pomenších medvedích. Je február bláznivej zimy a vôbec sa nedivím, že sa tu už (alebo ešte?) nespí.
Zatiaľ ich nevidno, ale spoza stromov je počuť ich muzika. Dnes večer mám rezervé pri malom ohni Schovankárskej partie. Sú to duše otvorené, srdcia horúce – voda na čaj mi pri nich zovrie skôr, než sa ubytujem pod jedným zo smrekov na kraji lesa. Dochucujem ho Bandyho orechovicou, medovými dievčenskými vokálmi, javorom barytónov a striebrom mandolíny. Len mám strach položiť ten očadený hrnček na lavičku vedľa Dorťa, že by nemusel ustáť staccatá jeho úžasnej barelbasy. Večer má tisíc chutí a plynie najlepšie, ako sa len dá. K polnoci nás transportujú šífy z rieky Hudson, Pegas, električka číslo 5, krídla divých husí, túlavé topánky, lafeta snov, mŕtvy vlak, kamióny diaľkových šoférov, Cadillac, šalupa My Grave, chrbáty koní, posledný kabriolet, a iné štandardné vandrácke dopravné prostriedky. Les šumí južným vetrom, a keď sa ukladám do spacáku, popod celtu trochu prefukuje. Lenže keď ste zohriaty laciným vínom a utopení v čokoláde tmavých očí, zima vám nie je ani trochu.
Vydrží mi to až do Segedínskeho rána. Káva, raňajky, a potom začnú vzduchom lietať pokyny a slová ako porada, rozdelenie, úlohy, kotlík, sud. Majú to všetko pod kontrolou a pomoc nepožadujú, idem teda na prechádzku na sedlo, po rum a po Zápalku. Po ceste tam aj späť je to vcelku fuška so zalamovaním palcov a vítaním – stretávam mnoho zelených korálok, ktoré popoludní utvoria náhrdelník okolo prichystanej pagody, kde trojosadie Losí potok, Appaloosa a Kajmani otvára Segedín párty číslo 24. Zahrajú svoje úvodné songy a z prebytku radosti a energie aj zatancujú, ale nie dlho. Nadšerif Bafo vyhlási hromadný časový stres a nekompromisne nás od voňavého segedínu naženie do valentínskych súťaží – je to holt deň, kedy sa sviatok kyslej kapusty zlúčil so sviatkom lásky, a to treba tematicky vyťažiť. Cupidove šípy, rytierske bobové súboje meča a kruhu, lentilkový sací pretek a vybíjaná, ktorú so zapýrením odmietam bližšie špecifikovať. Bojím sa toho, ako budú vyzerať ceny, a pre istotu sa urputne snažím nič nevyhrať. Medzitým sa pri ohni ešte muzicíruje, inak to tu nebýva. Láska aj hudba sú tou istou dámou, povedali by sme s básnikom.
Ďalej už ide všetko podľa dávnych zvykov. Bárny nachystá suché predpoklady a pred zaplnenou vlajkoslávou do brezovej kôry vykreše iskry na čistý oheň. Pochodne, štyri strany, plamene, vlajka, tanec a smiech, občerstvenie od domácich aj príchodzích, väčšie než malé množstvo piesní, a napokon nás trochu vyskúša počasie, sneh, dážď a k ránu aj víchrica. Všetko je ako má byť, Segedín bol, je a bude a to je fajn. Ďakujeme, že to stále ťaháte. Ostáva len nájsť odpoveď na jedinú otázku: s chlebom alebo knedľou?
Šmidla
foto: Šmidla, FOtep
