(Čachtice – Stará Myjava – Brestovec, 13. – 16. jún 2019)
Je štvrtok doobeda. V Bratislave na hlavnej stanici sa stretávame v zostave Jerry a Anka, Kali a Evina, Pedro s Andy, Jardyn (všetci T.O. Pohoda) a Baldy z T.O. Tri pramene. Vek účastníkov je v rozmedzí čísel 54 až 74.
Sadáme do plného rýchlika smer Košice. Horúčavy od konca mája pokračujú, čo sa hádam prejavuje aj na stave železníc. Z Nového Mesta nad Váhom namiesto motoráčika ideme náhradným autobusom (práce na trati) do Čachtíc. Čaká nás výborná krčma U Palatína, pekný obchodík s galériou, vynovené ubytovacie priestory vo dvore bývalého panského domu a milá obsluha. Keď vyrážame na hrad, čaká nás slnko, páľava a pot tečie cícerkom. A na hrade plno turistov plus školské výlety. Volíme odbočku do lesa. Tu bude prvý tábor na krásnom mieste v zarastenom kameňolome. Objavil ho Pedro počas prieskumu minulú jeseň. Vyhladovaní odľahčujeme svoje a najmä Jardynove zásoby. Jerry je strážca kempu, zvyšok ideme na hrad. V búdke – predajni lístkov (á 3€) sú v ponuke keksíky a teplé nápoje. Obhliadka majestátneho hradu, ktorý už sa niekoľko rokov pekne rekonštruuje poskytuje nádherné výhľady na kopaničiarsky kraj. Pred stále páliacim slnkom sa utiahneme do drevenej prístavby. Ticho, príjemný chlad, žiadni ľudia. Časť miestnosti je zariadená sedením v štýle čias Čachtickej hradnej pani – Alžbety Báthory. Pedro vybalí gitaru „donaha“ a zahrá, pridáme sa a spievame si. Návrat na flek. (To nie je názov piesne, ale činnosť.) Zvyšok dňa strávime na krásnom mieste zvalení v tráve rozprávaním, hraním, spievaním. Sem tam nejaký komár, inak kľud a ticho, tak ako po celú noc. Len opodiaľ nášho prístrešku tlmene zuní hniezdo sršňov v bútľavine stromu.
Piatok ráno pobalenie tábora, dolu nepríjemným strmým padákom do Višňového na dopoludňajšiu lokálku. (To sa týka väčšiny partie, ja som ňou už išla o pár hodín skôr ale opačne – do Bratislavy, musela som „odbehnúť“ do práce.)
Pohoďáci vystupujú z lokálky na staničke Poriadie. Tunel Šľahorová a minúty napätia v ňom. Cesta lesom vedie k pomníku založenia partizánskej skupiny Miloša Uhra, operujúcej v tejto oblasti po vypuknutí SNP. Sú tam zrekonštruované zemľanky, ktoré by vedeli rozprávať… Nasleduje výstup na lúku Lipovečky, kde je krásny flek, ručná pumpa, voda. Napriek tomu nie je ideálny na táborenie. Dôvod – poľovnícka chata a víkendové opekačky, či guláše. Už sa jeden pripravuje. Zástupca pre styk s netrampskou verejnosťou Baldy nadväzuje rozhovor s domácimi. Pribehne dievčinka, asi 12 ročná, so spevníkom. Otvára ho a pýta sa, či vie Pedro zahrať „Zlaté střevíčky“. Pedro vybalí gitaru, zahrá a spolu spievajú. Osada v pokoji, domáci v úžase počúvajú, za odmenu nakŕmia vandrovníkov čerstvým gulášom.
Po pauze sa pokračuje k vodnej nádrži uprostred lesov – Stará Myjava. Čistá, chladná voda pre jedných, pivo v krčme pre druhých, sú vykúpením. Po obede nastáva krutá realita. V stupňujúcej páľave (33°C) autobusom presun na Horný Štenberek. Odtiaľ rozpálenou asfaltkou, pomoc pri úmornom presune na Poľanu prichádza v podobe Vlada.
Konečne táborenie na krásnom fleku T.O. Hranostaj. Opäť v malom, prírodou už zarastenom kameňolome. Z neho sa ťažil materiál na výstavbu tunela Generála M.R. Štefánika. Rozložíme sa na lúčke, nastáva očista v pekne upravenej studničke, zároveň aj chladničke. Stmieva sa, chalani idú na pomoc Ringovi na Poľanu. Priviezol basu, rytmiku a mňa. Upečieme si živánsku od Vlada, ten žiaľ, musel späť do práce. Nádherná noc, mesiac osvetľoval lúčku, pomedzi vrcholky stromov bolo vidieť Veľký voz. Takže pieseň Island od Wabiho Ryvolu sa k tomuto večeru presne hodila.
Sobotné doobedie sme využili služby studničky na celkovú hygienu. Pedro zostal strážiť tábor a zvyšok sme išli na rozhľadňu Brestovec na Kobyľom vŕšku. Prekrásny výhľad na okolie je odtiaľ – samoty, lúky, pahorky, po ktorých sme putovali už na dvoch vandroch v tomto kraji pred pár rokmi. Nemali sme šťastie dovidieť na Bradlo, bolo v opare. Zato vidno Veľkú Javorinu, stĺp veternej elektrárne na Ostrom vrchu pri Vrbovciach, hrady Branč a Tematín. Po návrate Jerry a Anička zostali strážiť tábor. My sme vyrazili späť na Poľanu a odtiaľ dole pomedzi ďalšie kopaničiarske samoty. U Smolíkov je zrušené „Občerstvenie“, na ktoré sme sa tak tešili. Mladá žena, domáca – nevesta, nám vysvetlila, že sa starajú o ovce. Robia ovčí syr aj žinčicu a nestíhajú robiť jedno aj druhé. Pokračujeme ďalej pomedzi staré aj vynovené chalupy. Všade plno kvetene, čerešne pri ceste, vlčiaci strážiaci príbytky.
Prichádzame na železničnú stanicu Brestovec. V r. 1923-1927 tu bol vybudovaný kedysi najdlhší tunel (2460 m) v Československu – Tunel Generála Milana Rastislava Štefánika (za socializmu „Myjavský tunel“). Stanica je opustená, zanedbaná, ale voľakedy bola pekná, tak ako aj domček nad staničkou. Čítame info na tabuli o histórii trate a tunela. Vedľa stojí dôstojný pomník z 20. rokov minulého storočia, vznikol po dostavaní tunela. Schádzame na Brestovec-Kulíškovci, asi 700 m od autobusovej zastávky je krčma. Predstavuje vykúpenie zo slnečnej páľavy, bonusom je milá obsluha. V ešte väčšom horku šliapeme späť na stanicu Brestovec. Po chvíli prichádza dvojvagónový motoráčik. Nastúpime a už aj prechádzame tunelom MRŠ. Je to zážitok. Hneď za tunelom na Vrbovce-zastávka vystupujeme. Odtiaľto zajtra odchádzame na vlak do Nového Mesta nad Váhom. Tak si zmeriame čas a za asfaltkou začneme stúpať lesom do vrchu. Trochu sa motáme, komáre otravujú.
Konečne sme na fleku, Jerry s Ankou ho vzorne strážili. Očista pri studničke padne vhod, nasleduje varenie, spievanie a hranie okolo ohňa. Večer prichádza návšteva – Pompe, domáci z Myjavy. Posedí, po chvíli vytiahne gitaru a pridá sa ku kapele. Hráme a rozprávame do polnoci. Pompe sa lúči, my zaliezame do spacákov. V nedeľu po raňajkách a pobalení odnesieme na Poľanu nástroje Ringovi do auta. Do kontajnerov tam roztriedime plasty a sklo. Neradi sa lúčime sa s krásnym kempom. Na železničnej zastávke čakáme na vláčik z Vrboviec. Vyberám Baldymu kliešťov, má ich veľa. Ale niektoré nejdú ani zaručenou mydlovou metódou!? Potom zisťujeme, že to sú zvyšky čiernej farby. Baldy ňou pred vandrom natieral niečo na chalupe. Prichádza dážď aj vlak. Opúšťame malebný kopaničiarsky kraj a presúvame sa domov.
Ďakujeme kamarátom z T.O. Hranostaj za poskytnutie kempu a studničky De Luxe.
ps – článok si môžete prečítať aj v tlačenej Severka č. 3/2019
Andy Bábovka (T.O. Pohoda Karlova Ves, Bratislava)
foto: Kali, Evina, Pedro
