Keď si chlapci v roku 1993 plnili svoj sen a zakladali na brehu rieky Torysa svoju osadu, ani netušili, že o tridsať rokov budú stáť v kruhu takmer stovky kamarátov, svojich manželiek, detí a budú rekapitulovať tri desiatky rokov svojej aktívnej činnosti. To, o čom ani nesnívali sa naplnilo. V sobotu 3. júna 2023 zapálili slávnostný 30-ty výročný oheň. Prítomní boli takmer všetci, ktorých za tie roky postretali na trampských chodníčkoch. Na krásne vybudovanom fleku v petrovanskom lese sa celý víkend spomínalo, súťažilo, upevňovalo kamarátstvo a spievalo. Domáca osada pohostila svojimi špecialitami všetkých prítomných. Nechýbala torta a dobre padol aj nedeľný silný vývar. Počasie sa vybúrilo v piatok. Asi si tam hore mysleli, že tento deň ešte na fleku nik nebude, tak je potrebné ho poriadne vymyť. Nikoho však neodplavilo, voda nikomu neublížila a zvyšok víkendu bol ako z reklamy.
Na tomto potlachu sa vyspievalo mnoho piesní, vyrozprávali stovky vtipov, vyhrabalo zo zabudnutia množstvo zážitkov. Dospeláci si prišli na svoje a decká sa dosýta vybláznili.
Každý si vložil do svojej duše nové zážitky a postrehy, a samozrejme každý iné. O svoj zážitok sa rada podelím a môže sa ku mne pridať ktokoľvek.
Z detských súťaží najviac obdivujem tú, kde si decká musia z poukladaných drievok pripraviť malú pagodku, nad ktorou je natiahnutý špagát. Zapáliť ohník, udržať ho a nasýtiť drevom tak, aby sa plameň vyšplhal až k špagátu a prepálil ho vo dvoje. Nie som si istá svojím umením v tomto smere, ale obdivujem všetkých, čo sa zapoja. Hlavne decká tejto doby, ktoré to dokážu. Na potlachu T.O. Biely Topoľ to vyhral malý štvorročný Riči. Sledovať jeho nadšenie a snahu bol zážitok. Plamienok radosti z víťazstva mu žiaril aj z očí. Až potom som si všimla jeho otca, ktorý zas žiaril hrdosťou na syna. Dali sme sa do reči. Až po niekoľkých minútach rozhovoru vysvitlo, že je síce teraz samotár, ale bol pri zrode T.O. Zlatý orol (Vranov nad Topľou). Skočila som mu do reči s nadšením, že viem, ako tá osada vznikla, lebo osadník Šaman mi poslal text do knihy, ktorá sa práve rodí. V skratke som mu predložila romantickú Šamanovu verziu o tom ako V jeden augustový deň roku 1989 posedávali na ulici blízko svojich domov v tieni veľkých topoľov a hrali z dlhej chvíle karty. Jeden z nich zodvihol ruku, ukázal na cestu a z úst mu vypadlo: „Ci pána, to je kto?“ Po ceste kráčal chlapík, ktorý akoby práve omylom vystúpil z dobrodružného filmu. Na hlave mal klobúk s líščím chvostom. Na pleci mal gitaru, pod ktorou visel na ramenách zavesený batoh zelenej farby. Na batohu mal čierny ešus, lyžicu, kus stočeného lana a ľadviňák zo zajačej kožušiny. Na opasku, ktorý držal deravé rifle, viselo puzdro s pekným veľkým nožom. Obuté mal samozrejme kanady. Volal sa Pedro, zasvätil chalanov do tajov trampingu a spoločne založili osadu Zlatý orol.
Keď som vyrapotala príbeh, môj poslucháč zodvihol zrak a vyslovil: „Ja som ten Pedro“.
Amazonka
Foto: Amazonka, Dušan, Maco a Zoky
