Potulky chotárom

T.O.Lopúch – Ivanka pri Dunaji, sobota 7. marec 2026

Tento prvý jarný výšľap, vedúci po lužných lesoch, poliach, popri vodných plochách, kanáloch a riečkach v okolí Ivanky pri Dunaji a zakončený hraním v krčme, nadviazal na tradíciu dlhoročnej Lupiho Chotárky. V posledných rokoch Lupimu z T.O. Tarpan s organizáciou pomáhala mladá ivanská T.O. Lopúch (zal. 2016). Od r. 2022 chlapci na čele so šerifom osady Jankom tento výšľap prevzali a nazvali ho Potulky Chotárom. Pôvodné miesto stretnutí a hraní – krčmu Britva, zamenili za Lapalomu.
Tam sme sa v sobotu od 9. ráno postupne postretali v záhrade reštaurácie. K veselej nálade sa podával čaj, rum, výborné koláče od Angeliky, ktorá už robila prípravy na varenie fazuľovice spolu s Bršom. K sladkému som prispela bábovkou.
Janko Lopúch všetkých privítal a oznámil, že na dnešných potulkách nás povedie Šaman z T.O. Večernica. S ním na čele nás o 9.15 asi 60 vyrazilo za krásneho, slnečného, jarného počasia ivanskými uličkami k štrkovisku Zelená voda. Všade kvitli snežienky, vykúkali aj fialky. Pri zadnej časti jazera nás čakala Šamanova Milka a robila prípravy na oheň. Chlapci po ceste zobrali suché drevo, a tak sme si na brehu počas asi hodinovej prestávky mohli opiecť, zajesť, vypiť, porozprávať sa, či zaspievať spolu s Pedierkom, ktorý zahral na gitaru.
Ďalej sme pokračovali popri Malom Dunaji až k mostu vedúcom do Mostu pri Bratislave. Šaman po ceste povedal aj niečo z histórie. Most bol kedysi drevený a osada sa nazývala Bruck (an der Donau), ľudovo Pruk, keďže obyvateľmi boli Nemci, ktorí sa ale po 2. svetovej vojne museli vysťahovať.
Prešli sme k riečke Blatina do Zálesia, kde po vzniku 1. ČSR žilo iba pár rodín. Vďaka americkému boháčovi a národovcovi, pôvodom z Oravy, Ignácovi Gessayovi (1874 – 1928) tu mohli naďalej bývať. Gessay totiž od grófa Aponnyho odkúpil a daroval pozemky vtedajším obyvateľom Gešajova, dnes Zálesia. Pri Štrkovisku a najmä v krčmičke Wigvam bolo plno ľudí, niektorí z nás si dali pauzu, ostatní sme smerovali do Lapalomy.
Tam na nás čakal kotol vynikajúcej fazuľovice s chutnými slížami od Danky. Posedeli sme a s chuťou si zajedli na záhrade. Všetko pohostenie – ranné aj fazuľu, zabezpečili chlapci z T.O. Lopúch.
Muzikanti vybrali nástroje a o zábavu sa postaralo 5 gitár, 2 mandolíny, rytmika a basa. Samozrejme spolu s podporou speváckeho zboru prítomných. Tí boli nielen z Ivanky, Bratislavy a okolia, ale aj z Trnavy a Prievidze. Potuliek sa zúčastnili aj dvaja školáci – chlapci – kamaráti, ktorí s nami statočne odkráčali celých 12 kilometrov.
Za výborne pripravený jarný výšľap a všetko s tým spojené, patrí organizátorom uznanie a poďakovanie. Vďaka aj Šamanovi a Paľovi, že nás bezpečne previedli ivanskou divočinou a úspešne priviedli do cieľa…
Potešujúca je skutočnosť, že organizátori patria k mladším trampom a pokračujú v tradícii a po vzore starších kamarátov.
Veď som aj napísala v správe o akcii šerifovi T.O.I. Šprickovi, ktorý bol počas víkendu v Čechách: Dobre ste si ich vychovali…