* 26. 12. 1965 Kolo (S.T.O. Tambora, Bratislava)
Ako som začínal
Písal sa rok 1983 a ja som v tom čase po prvý raz išiel s kamarátmi z ulice na môj prvý vander. Začínali sme v piatok popoludní odchodom z hlavnej stanice smer Pezinok – Modra. Z Modry sme cestovali autobusom v smere na Zochovu chatu. Na začiatku Harmónie sme vystúpili a pobrali sa do miestnej krčmy s názvom Kačabar. Tam začínal náš prvý čunder. Postupne sa krčma zaplnila nie len miestnymi, ale aj staršími čundrákmi. Tu sme pri pive a gitare zotrvali až do záverečnej. Po presune na flek sme rozložili bágle , urobili ohník a postupne sme zalomili. Ráno sme sa najedli, pobalili tábor a opäť sme sa presunuli do Kačabaru, kde sme vydržali do popoludňajších hodín pri pivečku. Od starších trampov sme sa dozvedeli o rôznych trampských flekoch v okolí. Tak sme sa vybrali navštíviť miesta s trampskou históriou. Pamätám si na Veľkú Písečnú, kde sme bivakovali druhú noc. Skalný previs, na koloch nejaké lebky a kosti. No, mal som vtedy dosť. V nedeľu ráno sme sa zbalili, vybehli sme na Zošku a odtiaľ autobusom do Pezinku. Pri stanici sme ešte hodili do seba nejaké pivko a osobákom sme sa odpravili do civilizácie.
Osada a osadná činnosť
V takomto duchu sa niesli moje prvé vandre s kamarátmi z Nezábudkovej a okolia. Vďaka Kyslíkovi, Brkovi, Šonimu a Pedrovi som sa dostal v roku 1986 do osady Rattlesnake. Na fleku nad Račou zvanom Chladná alebo Severka, kde som podstúpil krst prijímania nových trampov do osady, stal som sa jej právoplatným členom.
Niektorí členovia osady sa hlásili k ochrane prírody a tak sme sa stali členmi SZOPK ZO č. 19 (Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny). Robili sme brigády na čistenie lesa, vysádzali stromčeky apod. Ešte pred rokom 1989 sme sa stali dobrovoľnými spolupracovníkmi ŠOP (Štátnej ochrany prírody), ako tzv. spravodajcovia. Po Nežnej revolúcii sa ochrana prírody začala transformovať a vznikla Stráž prírody, ktorej členom som dodnes aj s niektorými našimi osadníkmi.
Ešte v roku 1986 sa osady T.O. Rattlesnake, T.O. Tambora a T.O. Pavúk dohodli na založení S.T.O. Tambora.
V 1991 roku sedeli kamaráti Tykva spolu s Kyslíkom v bufete Lesanka u Barteka na Kačíne a pri druhom litri vareného vína ich napadlo, že by mohli urobiť niečo pre deti z Ústavu sociálnych služieb pre deti a mládež na Mokrohájskej. Napríklad vytiahnuť ich do lesa v rámci MDD, urobiť im guláš, zahrať im na gitare, aby stále neboli len zatvorení v Ústave. No a nakoľko sú medzi nami šikovní kamaráti, podarilo sa nám uskutočniť až 27 ročníkov tejto skvelej akcie. Jedným z hlavých organizátorov som sa stal aj ja osobne, spolu s kamarátmi Kyslíkom, Tykvom, Ančom a Verim.
Keďže naša osada má aj šikovných muzikantov, Tykva s bratom a nebohým Pedrom (Dušan Klein z 500 bytov) založili trampskú kapelu TRAMPAS, ktorej členmi sa stali aj bývalí manželia Vlnkovci –Rudo, zvaný Cigánka, aj jeho žena Anička. Najviac sa táto kapela prezentovala na Kačíne v Lesanke, našej domovskej osadnej hospode. Ja osobne talent na muziku nemám, no za to mám hudbu veľmi rád, rád si zaspievam. Tak sme sa aj s kamarátmi muzikantami dostali na hudobné Folk a country scény na Slovensku aj v Čechách. S Kyslíkom sme sa podieľali niekoľko ročníkov aj na organizácii tanečného festivalu country a dobových tancov Kopýtko. A to už sme nemali ďaleko k organizovaniu vlastného hudobného festivalu Country Mlyn na Záhorí pri Malackách, ktorého prvý ročník bol v roku 1998.
S Kyslíkom som často navštevoval rôzne hudobné festivaly – Portu, Zahradu. Spolu s kamarátmi zo Stupavy, ktorí organizovali Stupavský širák a malackými trampami, sme uskutočnili niekoľko ročníkov tohto festivalu. Spolupracovali sme aj s takými festivalmi ako Radimovská šopa, Country lodenica v Piešťanoch a v posledných cca dvadsiatich rokoch sme s Kyslíkom pravidelne chodievali na bluegrassový muzikantský camp na Chatu Kosodrevina v Nízkych Tatrách.
Ako vychýrených kuchárov, vyhlásených na rôznych potlachoch, bola naša osada oslovená na zabezpečenie stravy na 17. slovensko-českom potlachu pri Lozorne (2010), kde sme sa celý týždeň starali o organizátorov a neskôr o všetkých účastníkov potlachu.
vlajky organizátorov 17. slovensko-českého potlachu
