Tohtoročný už 31. spoločný potlach sa konal v Buboviciach – útulnej dedinke, nachádzajúcej sa v mierne zvlnenom teréne Českého krasu.
Potlach sa konal za malým súkromným letiskom športových lietadiel. Výhoda bola, že jedným z organizátorov bol aj majiteľ tohto letiska a tramp Karel Šíma, člen TO Orion. Ináč fajn chlapík a dobrý muzikant. Dušou celej akcie a hlavnou usporiadateľkou bola Hanka „Zlatnica“ z TO Kamarádi z údolí Berounky, ktorej pomáhalo kopec kamarátov. S organizáciou takejto veľkej akcie s dopredu neznámou účasťou ľudí mala iste veľa starostí, ale zvládla to na výbornú. Klobúk dole.
Potlach sa konal počas víkendu 5. – 7. septembra, ale potlachové táborisko bolo možné využiť už od pondelka. Len neviem, či tam niekto bol, lebo my sme sa do Bubovic dostavili až vo štvrtok. Asi týždeň pred potlachom sme s manželkou Eliškou začali rozmýšľať, či by sme tam nešli. Je to predsa dosť ďaleko, asi 40 km za Prahou.
Po nazretí do mapy sa všetko rozhodlo. Už dlho sme sa chystali do Českého krasu na také krásne miesta ako je Veľká a Malá Amerika, Karlštejn, údolí Berounky atď. No a naviac som tam bol neďaleko na vojne (teraz už to môžem povedať u – raketového vojska). Takže bolo rozhodnuté, ide sa. Ešte zvoliť spôsob dopravy, aby sa dali pobehať všetky spomenuté lokality, čo sa pešo nedá stihnúť a autom sa tam nedostaneme. Takže bicykle a už to aj frčalo. Úsporné balenie, vlak do Prahy a odtiaľ osobákom do Loděnice (stanica, kde sa natáčal film „ Ostro sledované vlaky“) a ďalej už po svojich (kolesách) cca 4 km stále do kopca. Na flek sme prišli až za tmy, ešteže na holej planine v diaľke horel oheň. Potlachovisko sa nachádzalo na okraji trávnatého povrchu letiska. Nebol to futbalový trávnik a boli tam dosť veľké drny, na ktorých malé lietadlá pri pristávaní dosť nadskakovali. Ale dobrá karimatka alebo príves to vyriešili.
Vo štvrtok večer na potlachovisku nebolo veľa účastníkov, ale večer bol ako vždy komorný a príjemný. Postavili sme stan a išli sme sa k ohňu občerstviť. Muziku vyriešili zaujímavým spôsobom. Na mikrofón a ozvučenú gitaru hral a spieval jeden gitarista, kto vedel a chcel, tak sa k nemu pridal. Podotýkam, že gitarista bol výborný, asi profík. Nehral síce veľa trampských pesničiek, ale mne sa to páčilo.
Neskôr sme sa už striedali všetci až do skorého rána. V piatok sme si urobili celodenný výlet do okolia. S bicyklami nám to išlo dobre, ale tí čo išli pešo dosť nadávali.
Prístup ku všetkým zaujímavostiam je z veľkej časti po asfaltových cestách a turistické značenie je dosť chabé. Večer nás prekvapil dosť hustým a vytrvalým dažďom. Hralo a spievalo sa pod prístreškami v dosahu výčapu piva a bufetu s občerstvením. Čo sa týka piva bolo dobré a čapovalo sa do skla. Neviem ako to s množstvom a hygienou krígľov zvládali. Výčap a bufet bol napojený na generátor, takže ste si mohli objednať stále teplé jedlo.
V sobotu sa to začalo zapĺňať. Prichádzali karavany, obytné prívesy, rôzne prístrešky, ale aj trampi rôznych tvarov a vôní, južanské uniformy, teľaciny, USky, batohy, hatižáky… až oči prechádzali.
Na začiatku potlachoviska stál stan, kde sa do kroniky každý podpísal a dostal camrátko. Dal sa aj kúpiť pekný odznak. Svoj stolík tam mal aj zástupca Trampského múzea, kde sa dali vymeniť rôzne predmety. Po pozretí vlajkoslávy musím konštatovať, že 3/4 účastníkov bolo zo Slovenska. Taktiež bolo veľmi málo účastníkov z Prahy a chýbali aj osady z okolia blízkej Berounky.
Počas sobotného dňa sa konali rôzne hry a súťaže. Večer majestátna pagoda a kruhy čistoty patria k týmto potlachom tradične. Oheň zapaľovali, myslím že zástupcovia 2 českých a 2 slovenských osád. Po úvodnej Vlajke zahrala a zaspievala na pripravenom pódiu miestna trampská kapela. Potom sa muzikanti mali presunúť k ohňu, pričom nevyužitá aparatúra aj so zvukárom tam stála celú noc. Pri ohni hrali postupne rôzne skupiny a jednotlivci až dlho do noci. Aby zaznela aj naša slovenčina, zahral som a zaspieval niekoľko slovenských pesničiek. Pridal sa ku mne aj organizátor Karel na basu. Po odohraní slovenských pesničiek som dostal ponuku, či nechcem vydať spevník. Ale zatiaľ nie, lebo nepoznám noty.
Nedeľa ráno, krásne slnečné počasie a každý sa pripravoval na odchod už po svojom.
Celkové zhrnutie potlachu:
– podľa podpisov v kronike sa zúčastnilo 450 trampov. Podľa môjho názoru ich bolo cca 550. Nie všetci sa totiž podpísali, ako sme sa spoločne o tom neskôr bavili.
– príjemná komorná atmosféra
– veľa kamarátov zo Slovenska
– dobré pivo
– všetky druhy počasia preverilo schopnosti táborenia
– výborná muzika. Hlavne husle boli pre mňa fantastický zážitok. Tí, čo počúvali, vedia o čom hovorím.
– nové zaujímavé stretnutia a kamarátstva
– netypické a zaujímavé genium loci
– zvládnutá organizácia
Záver: Nakoniec som rád, že som sa tohto Potlachu zúčastnil a začínam sa tešiť na nasledujúci 32. slovensko-český potlach v Hornej Porube.
AHOJ! Ludo
Doplnenie
Pri komunikácii s autorom predchádzajúceho článku, ku ktorému poslal aj fotky, ma v ohňakruhu zaujala prítomnosť kozičky na vodítku. Keďže to bude určite zaujímať aj čitateľov, spýtala som sa ho na to. Myslela som si, že sa pri ohni zastavil nejaký miestny pastier. Odpoveď: kozička bola domáci miláčik😊…
Andy Bábovka
Foto: Ludo a Eliška, Kali, Andy BBka
Napísané pre Trampský spravodaj Tramp clubu Bratislava č. 391, september 2025 (prevzaté bez redakčnej úpravy)
