Dunaj a maďarské ramená Dunaja

splav 3. – 9. júl 2021
Kanoistický klub Karlova Ves & T.O. Pohoda

V sobotu ráno sa stretávame v KKKV lodenici v karloveskej zátoke. Prípravné práce, nalodenie a vyplávanie na Dunaj. Užívame si pohľad z rieky na Bratislavu, je to niečo výnimočné. Pri Tyršovom nábreží vidíme zakotvenú loď s menom Brčko, vnímam to priam symbolicky, Brčko často a rád s partiou z KKKV lodenice na Dunaj chodieval.

Za Prístavným mostom míňame zátoky a do Micherovej – dnes s názvom Marina sa vplavíme. Chceme pozrieť, či je niekto z kamarátov na US Kesone, ale je tam pusto, nechávame aspoň pozdrav na lístku. Našťastie bufet (s logom bosorky na metle) na vode nie je opustený, majú otvorené a tak pristávame a posedíme na úvodnom prípitku. Pokračujeme ďalej, teplota je už okolo 30°C. S Pedrom na striedačku skáčeme z kanoe a zaplávame si v chladných dunajských vodách. Doplávam až na pláž u Deda, kde pristávame. Pedro sa ide pozrieť na flek T.O. Dunajský kormorán, či si u nich môžeme dať obednú pauzu. Chlapci boli práve na odchode, ale veľmi sa nám potešili. Šerif Zugo buchol šampus na privítanie, s Pančom sme sa vyobjímali, ako keby sme sa nevideli 10 a nie 2 roky. Porozprávala som im zážitok s ich vodným susedom – bobrom spred roka (viď Trampský spravodaj č. 325 – 328, str. 20).

Po milej pauze a rozlúčke s kamarátmi pokračujeme. Časť hlavným tokom, časť obopláva ostrov v miestach, kde bol kedysi Ostrov kormoránov. Stretávame sa v Čunove na prenáške lodí do starého koryta. Dunaj je tu už pomalší, ale pekne sa doplavíme na flek U Benčov. Už je obsadený – rozmerným chlapíkom s dospelou dcérou a jej kamoškou, obe tiež väčších rozmerov. Rozložili sa, ako keby to všetko niekto vybudoval pre nich. Prišli traja na dvoch autách s komplet výbavou pre pobyt v prírode. Tvorilo ju (okrem iných prepotrebných vecí) rozkladacie veľkokapacitné lôžko pre otecka, nad ním obrovský slnečník a spacák – všetko vo farbe kaki a aj nevyhnutná aparatúra so skvelou počítačovou muzikou … Takto si dnes mnohí predstavujú, že sa má tráviť pobyt v prírode. Nakoniec ale veľmi neotravovali, okrem občasného pohybu k autu a späť, správali sa ticho. Chlapík sa aspoň staral večer o oheň, pri ktorom sme sedeli, hrali a spievali.

Ráno opäť slnečné a teplé, raňajky, posedenie pred stanom s gitarou. Balíme sa a vyplávame, dnes opúšťame Dunaj a odbočíme do jeho maďarských ramien. Som uchvátená nádhernou prírodou nepoznačenou civilizáciou. Všimla som si, že v Maďarsku majú ramená pomenované a označené tabuľkou s názvom. Podľa Jardynovej navigácie odbáčame pri starej pramici do menšieho ramena a ním sa priplavíme do jazera. Dávame si pauzu, plávanie v čistej vode nás osvieži. Obed a pivo si dávame neskôr v známom Vadviz kempe, teplota už stúpla opäť cez tridsiatku.

Zatáboríme v kempe kúsok od dedinky Dunasziget. Večer hranie pri ohni, prišla medzi nás aj partia maďarských stredoškolákov z okolia. Keď sme im povedali, že sme z Bratislavy, jeden chalan povedal, že sa práve chystá k nám do Rumunska na hory. Zostali sme zarazení – oni aj my. Vysvetlili sme, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska, štátu, s ktorým susedia pár kilometrov odtiaľto. Keď sa rozlúčili a odišli, prišli sme na to, že pravdepodobne poznajú iba výraz „Požoň“. Stredoeurópsky zemepis sa zrejme u nich učí inak ako u nás …

Prichádza ďalšie krásne ráno, zaplávame si, zaplatíme 200 forintov rekreačný poplatok + za stan 500 Ft + osoba 1600 Ft (1000 Ft = cca 3€).

Plavíme sa ďalej krásnymi ramenami, prenášame na hati pri moste Jána Nepomuckého. Neskôr splavujeme menšie pereje, pre Braňovho 12 ročného Kubka je to krst perejami, zvádol to výborne. Ďalšie pekné miesta v divočine na plávanie, prípadné zatáborenie v budúcnosti. Vylodenie v kempe Kisbodak, posedenie v bufete, páči sa mi, že ani v jednej krčme nerevala hudba z reprákov, čo žiaľ sa nedá povedať o väčšine zariadení inde. Poobede autom prichádza Braňova manželka Magdalénka, naloží sa jeho kanojka a naše zbalené gumené kanoe. Rozlúčime sa so zvyškom partie, ktorá sa bude plaviť ešte 4 dni.